V posledných rokoch bola katolícka cirkev v Nikarague vystavená útokom zo strany režimu prezidenta Josého Daniela Ortegu. Pred rokom 2018, keď v Nikarague vypukli prodemokratické protesty, vláda uznala pre väčšinu Nikaragujčanov slobodu svedomia a úlohu duchovných ako rešpektovaných náboženských autorít.

V skutočnosti prezident Ortega počas protestov poveril Cirkev, aby bola sprostredkovateľom medzi jeho vládou a tými, ktorí sa usilovali o jeho zvrhnutie. Keď sa však Cirkev stala útočiskom pre tých, ktorí sa zapájali do nenásilných akcií a niektorí duchovní stále kritizovali diktátorské kroky vlády, Ortega začal považovať Cirkev za nepriateľa. 

Bývalý partizánsky bojovník Ortega sa prvýkrát dostal k moci v roku 1985 po zvrhnutí Somozovej diktatúry Sandinistickým frontom národného oslobodenia (FSLN). Vládol do roku 1990 a k moci sa vrátil v roku 2007. Odvtedy využíva všetky prostriedky potrebné na udržanie moci, vrátane manipulácie volieb, zatýkania politických oponentov a nátlaku na Cirkev. V roku 2021 bol Ortega znovuzvolený s veľkým náskokom tým, že uväznil oponentov a rozpustil ich strany. Ako tyranský diktátor vníma Cirkev a jej vplyv na obyvateľstvo aj ako hrozbu v úsilí o upevnenie moci.

Ortegov režim neustále preukazuje nedostatok rešpektu a opakované porušovanie základných slobôd zaručených ústavou krajiny. Ústava, kodifikovaná v roku 1939, definuje Nikaraguu ako sekulárny štát so zaručenou slobodou náboženského vyznania. Hoci neexistuje žiadne oficiálne náboženstvo, vláda vytvorila akčné skupiny na úrovni komunity nazývané „rodinné výbory“ na podporu kresťanských hodnôt na miestnej úrovni. Poskytuje tiež „špeciálny štatút“ katolíckej cirkvi, ktorý predchádzal vzniku ústavy. Ako taká má „cirkev“, ako sa o nej hovorí, rozsiahly spoločenský a politický vplyv. Registrácia pre náboženskú skupinu sa nevyžaduje, ale charitatívne organizácie prevádzkované Cirkvou a organizácie sociálnych služieb sú povinné sa registrovať. 90 % populácie sa identifikuje ako kresťania, 75 % Nikaragujčanov sú katolíci.

Od roku 2018 Ortegov režim okrem odstavenia siedmich katolíckych rozhlasových staníc a iných spravodajských kanálov zrušil právny štatút viacerých občianskych skupín a organizácií sociálnych služieb pridružených k Cirkvi, ako aj zrušil podporu univerzite. Prominentní, vplyvní katolícki vodcovia, ktorí boli otvorenými kritikmi režimu, ako napríklad biskup Rolando Alveraz, boli zatknutí a uväznení na základe obvinení z organizovania násilných skupín a páchania zločinov z nenávisti. Ešte predtým bol vylúčený pápežský nuncius Waldemar Stanislaw Sommertag. Odvtedy boli vyhostení ďalší kňazi a niektorí boli deportovaní do Vatikánu alebo Spojených štátov. Takéto akcie Ortegu mali za cieľ umlčať kritikov a vyvolať strach medzi farníkmi. Polícia je prítomná na bohoslužbách a často fotografuje tých, ktorí sa ich zúčastňujú, aby ich monitorovali a zastrašovali takýmto sledovaním. Takáto taktika sa rozšírila aj na protestantské cirkvi. Výsledkom bolo dramatické obmedzenie praktizovania náboženstva a slobody prejavu.

Podľa správy Katolíckej tlačovej agentúry od roku 2018 do augusta 2023 „došlo k 193 útokom proti biskupom, kňazom, diakonom, seminaristom a ženským náboženským vodcom. Ide o neustále sledovanie, vyhrážky, pokusy o vraždu, bitie, trestné konanie a vyhnanstvo. (...) Diktatúra Ortega neváhala uväzniť a vyhostiť cirkevných predstaviteľov, vyhnať mníšky, zavrieť katolícke médiá a charitatívne organizácie a zhabať peniaze na podporu cirkevných diel.“ Viac ako sto organizácií bolo rozpustených, mnohé ženské kresťanské spolky boli zatvorené a kláštory boli skonfiškované. V rokoch 2022 a 2023 bolo vyhostených 65 ženských náboženských spolkov a šiestim ďalším bol zamietnutý vstup.

„V posledných mesiacoch nikaragujská vláda vystupňovala svoje úsilie umlčať nesúhlas tým, že vedie systematickú represívnu kampaň proti katolíckej cirkvi. Zásah nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu a viceprezidentky Rosario Murillovej proti duchovným a organizáciám pridruženým k Cirkvi, ktoré kritizujú ich autoritársky režim, nielenže ohrozuje náboženskú slobodu Nikaraguy, ale stavia aj významné prekážky na ceste k návratu krajiny k mieru a demokracii.  

Rozsah prenasledovania a pokusov o umlčanie Cirkvi sa v posledných rokoch dramaticky zvýšil. Podľa zoznamu Open Doors World Watch List, ktorý preddstavuje 50 najväčších porušovateľov náboženskej slobody Nikaragua poskočila z 50. miesta v roku 2023 na 30. priečku v roku 2024. Okrem toho v novembri 2022 Ministerstvo zahraničných vecí USA označilo Nikaraguu za krajinu mimoriadneho znepokojenia pre vážne porušovanie náboženskej slobody. Toto označenie bolo obnovené v januári 2024.  

V januári tiež USCIRF (Komisia pre náboženskú slobodu v USA)  vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila Nikaraguu za svojvoľné zadržiavanie kňazov. Vyhlásenie znie takto: „USCIRF je pobúrená, že nikaragujská vláda sa rozhodla pokračovať v brutálnom zásahu proti členom katolíckej cirkvi za to, že hovorili o náboženskej slobode a porušovaní ľudských práv, ku ktorým dochádza v krajine,“ povedal podpredseda USCIRF Frederick A. Davie . "Je čoraz jasnejšie, že prezident Daniel Ortega a viceprezidentka Rosario Murillo majú v úmysle umlčať hlas každého jednotlivca." USCIRF nalieha na Kongres, aby schválil navrhovanú legislatívu oboch strán, Zákon o obnovení suverenity a ľudských práv v Nikarague z roku 2023. Tento návrh zákona stanovuje sankcie proti páchateľom porušovania náboženských a ľudských práv po konzultácii so skupinou pre ľudské práva Organizácie Spojených národov - Odborníci na práva v Nikarague. 

Preklad z International Christian Concern

Foto: wikimedia