Hari* bol vyhodený zo svojho domu, jeho kostol bol zatvorený a bol zatknutý na základe falošných obvinení – ale nič mu nezabráni v nasledovaní Ježiša.
Keď jeden kňaz navštívil dedinu v Indii, aby ľuďom rozprával o Ježišovi, Hari bol veľmi zaujatý posolstvom, ktoré počul – no zároveň bol varovaný pred nebezpečenstvom, ktoré to prinesie.
Sledoval, ako sa tri rodiny z jeho kmeňa prostredníctvom duchovného stali kresťanmi, boli vyhnaní z dediny. Keďže tradičné náboženstvo je tak hlboko späté s kultúrou a históriou kmeňa, rozhodnúť sa nasledovať inú vieru je vnímané ako odmietnutie komunity.
Rodiny utiekli do dediny kňaza, kde ich vrúcne prijali. Spolu s posolstvom, ktoré predtým počul od kňaza, to všetko malo na Hariho hlboký vplyv. „Bol som taký ohromený láskou, ktorú si títo kresťania navzájom prejavovali,“ hovorí. „Vedel som, že toto je Boh, ktorému chcem veriť a nasledovať ho. Odvtedy už pre mňa nebolo cesty späť."
Jeho rodina bola nahnevaná – presne ako očakával. "Moji rodičia ma znenávideli. Moji bratia a sestry ma prinútili odísť z domu kvôli mojej novonadobudnutej viere.“
Napriek tomu Hari pevne vytrval vo svojej viere, dokonca sa rozhodol študovať kresťanskú teológiu. Po absolvovaní kurzu sa zasvätil službe na plný úväzok vo svojej dedine, tu mnohí ľudia odovzdali svoj život Ježišovi.
Zatknutia a obvinenia
Extrémisti, ohrození pozoruhodným rastom Hariho spoločenstva, hľadali spôsoby, ako prekaziť tento vplyv – vrátane falošných obvinení z porušenia zákona proti konverzii, čo je bežná taktika používaná proti kresťanom v mnohých častiach Indie. Účelom týchto zákonov je zabrániť núteným náboženským konverziám, ale sú zneužívané na útoky a obťažovanie kresťanov a iných menšín.
„Extrémisti ovplyvnili miestnu políciu a dali ma zatknúť na základe falošných obvinení z násilnej konverzie, ale polícia nenašla žiadne dôkazy a musela ma prepustiť,“ hovorí. „Pokračoval som v službe a potom som jedného dňa pokrstil niektorých ľudí. Boli to ľudia, ktorí sa chceli dať pokrstiť zo svojej slobodnej vôle – ale polícia ma zatkla. Opäť nenašli žiadne dôkazy a museli ma prepustiť.
Horšie malo prísť. „Počas našej veľkonočnej bohoslužby nám počas bohoslužieb vtrhli náboženskí extrémisti spolu s políciou. Vyhrážali sa veriacim, povedali im, že budú zatknutí a všetkých vyhnali z kostola.“
Hari bol zavolaný na policajnú stanicu a vypočúvaný spolu s ďalšími dvoma kresťanmi z jeho spoločenstva. „Počas nášho vypočúvania boli prítomní aj extrémisti, ktorí neustále tlačili na policajtov, aby nám odporovali,“ spomína Hari. "Polícia sa nás spýtala: 'Kto vám dal právo to urobiť?' Odpovedal som: ‚Indická ústava mi dáva právo kázať a moja Biblia a Boh, ktorého uctievam, mi tiež dáva právo kázať. Nenútim ľudí – vypočujú si moje kázanie a ak sa im to páči, prídu do kostola.“
Polícia však odmietla počúvať. „Polícia neustále tvrdila, že ničím harmóniu dediny učením o ‚cudzom‘ Bohu. Prísne mi povedali, aby som už nekonal bohoslužby. Extrémisti, ktorí tam stáli, sa mi vyhrážali zabitím – priamo pred políciou.
Neúnavná viera
Hariho kostol bol zatvorený a odvtedy sa mu ho nepodarilo znovu otvoriť. „Teraz sa zhromažďujeme tajne – len v malom počte v domoch,“ hovorí. „Robíme preventívne opatrenia, ale som si istý, že aj keď ma zabijú pre moju vieru, chcem naďalej slúžiť Pánovi. Kristus mi dal život a všetky tie roky ma chránil pred všetkými týmito hrozbami. Viem, že pre Božie Kráľovstvo je ešte potrebné urobiť toľko práce.“
„V každom momente sklamania som si pripomenul 1. knihe Kroník 28:20: ‚Pevne a odhodlane sa chop diela. Neboj sa a netráp sa, lebo Pán Boh, môj Boh, je s tebou. Nenechá ťa, ani neopustí, kým sa nedokončí všetka práca pre službu chrámu Pánovho.“ Tento prísľub udržuje vo mne a mojej rodine motiváciu robiť viac pre Božie diela, pretože vieme, že úroda je bohatá, ale robotníkov je málo. Nič nám nemôže zabrániť milovať Krista a slúžiť mu.“
Boh odpovedá na jeho modlitby – prostredníctvom vašej podpory
Hari je nesmierne povzbudený z poskytnutia praktickej a pastoračnej podpory od miestnych partnerov Open Doors, vrátane jedla a pomoci pre jeho podnikanie. Je to odpoveď na jeho modlitby.
„Je také krásne vidieť Božie deti stáť pri mne uprostred prenasledovania,“ hovorí. „Pre duchovného v malom kostole sú dary od veriacich jediným zdrojom príjmu. Odkedy bol kostol zatvorený, nezvládam vykryť výdavky mojej rodiny. Modlil som sa k Pánovi o pomoc a On poslal vás. Pomoc, ktorú ste nám poskytli, je veľkým povzbudením a pomáha nám dosiahnuť dostatočný príjem na uživenie našej rodiny. Náš Boh nás skutočne neopustil ani nesklamal. Ďakujem veľmi pekne za vašu pomoc a podporu.”
Harimu a jeho spoločenstvu chýba zhromažďovanie v budove ich kostola, ale naďalej sa stretávajú v tajnosti a vyjadrujú svoju vieru akýmkoľvek spôsobom. „Pokračujte v modlitbe za nás,“ prosí Hari. "Som isto presvedčený, že Kristus je schopný ochrániť to, čo sme mu zverili."
*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov
Preklad a foto: Open Doors