Дневники

NEVINNE ZAJATÍ

Prenasledovaní, ktorých nikto neprijíma

Keďže európske krajiny ako Nemecko odmietajú takmer všetky žiadosti o azyl od prenasledovaných kresťanov z Pakistanu, mnohí z nich utekajú do Thajska na rýchlo získané turistické vízum – zvyčajne je to jediný spôsob, ako nájsť bezpečie pred mučiteľmi. Ale útočisko sa ukáže ako slepá ulička.

Žiadna Ženevská konvencia o utečencoch

Keďže Thajsko nepodpísalo Ženevskú konvenciu o utečencoch, pakistanskí kresťania sa nepovažujú za žiadateľov o azyl, ale za nelegálnych migrantov. Približne 2 500 z nich je teraz v Thajsku.

Tam predkladajú svoje žiadosti o ochranu Vysokému komisárovi OSN pre utečencov v nádeji, že budú vypočutí a dostanú bezpečné útočisko. Po dlhom čakaní v Bangkoku však UNHCR väčšinu ich žiadostí o ochranu zamietne. A aj keď niekoľkým kresťanom UNHCR udelí štatút utečenca, zvyčajne nie sú presídlení do bezpečných tretích krajín. Mnohé rodiny čakali na odpoveď až štyri roky. Žijú v neustálom strachu z odhalenia thajskou políciou a poslania do dobre známych deportačných väzníc.

O život tam už prišlo množstvo kresťanov

Deportačné väzenie v Bangkoku je povestné katastrofálnymi humanitárnymi podmienkami. Rodiny sú rozdelené a otcovia, matky a dokonca aj neplnoleté deti sú uväznení až do deportácie. Mnohí musia zdieľať preplnené väzenské cely so zločincami. K tomu príde ešte aj každodenný hlad. Ráno a večer dostanú misku studenej polievky a trochu ryže. Deti majú nedostatok výživy. Chýba mlieko a je nedostatok plienok.

Združenie Sabatina pomáha takto: