Božie  pozvanie

Maj  oči, čo vidia v ľuďoch len to najlepšie,

a  srdce, ktoré odpúšťa každé zranenie,

myseľ,  ktorá si už na zlé veci  nespomenie,

a dušu vierou zapálenú, len pre skutky Božie.

Vyžaruj láskavú manifestáciu Krista,

buď plný  ohňa vzkrieseného Jeho žitia,

Boh si ťa chce vzácnym spôsobom použiť,

preto ťa dáva ťažkým skúškam  podrobiť.

Nemôžme na iných pôsobiť, kým nás Ježiš neprenikne,

kým Jeho láska  nežiari v nás  k iným  blahosklonne,

až keď  seba umenšíme a viac pamätáme na druhých,

vtedy radosť  zažívame a potechou veselíme mnohých.

Zbožný Pavel apoštol, plný svätého Ducha,

i keď  sväte žil, mnoho si vytrpel pre Ježiša,

bol neustále zmietaný, očierňovaný, opovrhovaný, 

telesne i duševne bitý,  Satanom až príliš týraný.

Sú to Božie cesty, próby, ktorými  máme prejsť,

a čím bližšie k Bohu sme, tým ťažší  osteň máme niesť.

Len zdolanou skúškou Božie pomazanie prijmeme,

Duch svätý sa nás ujme,  korunu slávy získame.

Preto nech tvoje oči vidia v ľuďoch len to najkrajšie,

a tvoje srdiečko kiež  odpúšťa  každé  zranenie,

duša nech vrúcnou vierou  k nášmu Bohu  speje,

a myseľ  kiež  skúšky znáša a radosťou stále  žije.

Ďalšie básne sú na:

http://sites.google.com/site/miloslavpeniastek