Včera som bola so svojim manželom v kine.
No je tam toho!
Zvláštne je to, že to bolo druhý krát v živote vôbec, čo sme boli spolu my dvaja v kine.
Keď sme začali spolu chodiť, boli sme v Prešove v kine MIER a nepamatám si čo dávali...
S odstupom štvrťstoročia sme si to zopakovali, znovu v Prešove, v kine tiež s názvom začínajúcim na M.
Nebudem rozoberať herecké výkony, ani kvalitu strihu, kamery, svetla, réžie, ani hlasitosť stereo zvukua kapacitu reproduktorov...
to, čo ma upútalo, boli detaily.
videla som film plný očí
oči, ktoré ma prenasledujú
keď zavriem tie svoje.
oči plné strachu, dôvery, nádeje, viery, hrôzy, beznádeje, radosti, odhodlania...
božie oči
ľudské oči
oči sklamané
oči pevné v presvedčení
oči očakávajúce všetko od Toho ktorý dáva všetko
Oplatí sa vidieť.
v minulosti som počula, že ľudia odchádzajú z kina počas toho keď ešte znie hudba a bežia titulky s osobami a obsadením,....obliekajú sa a rozprávajú, lúčia sa....
včera sa dlho sedelo v sedadlách po poslednej klapke bez slova.... a doznievalo videné v nás....
heglo to
aj
so mnou
som rada, že som manžela pozvala po 25 rokoch do kina práve na tento film
Ďakujem manželovej mame, že prevzala štafetu počas včerajšieho večera pri našej slávnej päťke doma.
Ak ste prešovčania,chcete do kina na o Bohoch a ľuďoch a nemáte kam dať deti, najbližšie tri večery vám radi postrážime vaše deti u nás.
ozvite sa
otili@seznam.cz