Čauko, volám sa Nikola, som z Košíc a milujem Pána Ježiša celým svojím srdcom. :)

 

Ako väčšina svedectiev z campfestu začala, tak aj ja začnem nejako podobne a síce že celý čas som rozmýšľala či toto svedectvo sem dať, a hľa nakoniec som dala. Rozmýšľala som tak hlavne preto, lebo už je tých svedectiev celkom dosť a komu by sa chcelo čítať ďalšie, ktoré bude v podstate znovu len o tom, aký bol campfest úžasný. Po chvíľke som sa spamätala a došlo mi, že svedectiev nieje nikdy dosť, a že práve preto nám ich Boh dáva, aby sme ich šírili ďalej. A v neposlednom rade, som si spomenula na to ako mňa veľmi povzbudilo čítanie hocijakého malinkého svedectva z campfestu. 

 

Začala by som asi tým, že na campfeste som bola úplne prvý krát. Nikdy mi to totiž nevyšlo sa ho zúčastniť. Sranda bola, že hneď som bola ako modlitebníčka. Bola som v šoku! Pre mňa ako modlitebníka na cf , ktorý tam nikdy nebol, to znamenalo  veľké až obrovské očakávanie toho čo tam Boh bude robiť. Na druhej strane som mala mierne obavy z kolektívu modlitebníkov, a z toho ako to bude všetko vyzerať. (Nečudo, je to také prirodzene ženské :) )Dokonca, sme s kamarátkou boli evanjelizovať na jednej víkendovke, a tak sme došli pár dní neskôr ako sa pôvodne stretli dobrovoľníci aby to tam všetko pripravili. Teda sme došli do zabehnutého kolektívu modlitebníkov, ktorý už fičal v plnom prúde. Na moje prekvapenie, to bol tak skvelý kolektív, že som stratila všetky slová a nemuseli sme sa ani dlho aklimatizovať. Táto príprava týždeň pred campfestom, bola viac než super. Naozaj som bola v šoku zo všetkých tých dobrovoľníkov, ktorí makali každý jeden deň aby všetko bolo v najlepšom poriadku. Keď som videla koľko síl tam vynaložili, tak ma prenikol naozajstný rešpekt voči nim. Niekedy mi ich prišlo až ľúto. Je to hlavne preto lebo služba modlitebníka je skôr ťažká na psychiku ako na fyzické sily. A oni to mali opačne. Takže som bola príjemne prekvapená z ich nasadenia.

 

No a potom každý večer zábava, spoločné chvály a uctievanie nášho Pána. Bol to mocný čas, kedy každý večer naozaj Boh robil super veci nielen v mojom živote. Vyvrcholením bol posledný večer pre dobrovoľníkov v stredu počas chvál, ktoré hrali Lamačské chvály a počas slova otca Janka Buca, sa stalo v mojom živote niečo čo som vôbec nečakala. Pre priblíženie situácie vám poviem toto: Som človek , ktorému špeciálne na srdci leží predovšetkým evanjelizácia ale i jednota cirkvi.  Pretože verím tomu, že Duch svätý je ten, ktorý spája a nie ten ktorý rozdeľuje. A tak v mojom šialenom zápale som sa pred pár mesiacmi rozhodla prestúpiť do apoštolskej cirkvi. V tom čase som si myslela, že Boh je ten, ktorý ma tam volá. Dnes už viem, že to bolo moje zúfalé volanie po jednote, a tak som sa rozhodla, že trochu času som strávila tu a potom pôjdem tam, a tak svoje srdce upokojím tým, že sa budem snažiť o jednotu.Nakoniec som neprestúpila no celý ten proces bol sprevádzaný rôznymi rozhovormi, rozhodnutiami, a vzhľadom na to, že mi nikto nerozumel, teda ani som to nikomu nevedela vysvetliť čo prežívam, sa v mojom srdci vytvorila obrovská diera, ktorá sa stala naozajstným zranením. Nemám nič proti žiadnej denominácii ani cirkvi práve naopak, vážim si každú jednu, a cítim sa ako členka jednej cirkvi lebo aj Pán Ježiš si raz nepríde po 4 alebo 5 neviest ale len po jednu.

A tak neviem či sa ti už stalo niekedy, že si bol zranený a ani si o tom nevedel, ale mne áno.

Po čase som to prestala riešiť, aj keď celé moje vnútro sa z nejakého dôvodu veľmi búrilo a zamerala som sa znovu na evanjelizáciu a na prinášanie Božieho kráľovstva na túto zem. No a toto bol večer kedy Boh ku mne prehovoril, a toto zranenie mi ukázal. Bolo to bolestivé a ja aj keď nezvyknem tak často plakať, som plakala ako malé dieťa, ktorému dávajú dole obväz zo zahnísanej a zakrvavenej rany. A zrazu mi Boh dával zakúšať kúsoček z tej bolesti, ktorú prežíval na kríži. Bola to bolesť neskutočná, bolesť pri ktorej máš chuť radšej zomrieť len nech sa všetko dá do poriadku. No zrazu to  Boh uzdravil, a ja som pochopila celý ten campfest.

Zrazu keď som sa prestala pozerať na seba som sa pozrela na ľudí a okolo mňa stáli ľudia z rôznych denominácii a cirkví a uctievali sme toho istého Boha, v slobode a bez akéhokoľvek rozdeľovania sa.

Bolo to úžasné to čo mi tam Boh dal prežiť. Uzdravenia sú nádherné. Bola som uzdravená z niečoho o čom som ani nevedela, že je zranením. Potom po príchode do stanu som si uvedomila, že ak toto je len čas pre dobrovoľníkov čo to bude až začne campfest.

 

A ono sa to naozaj stalo. Bolo to neskutočné, celý ten čas. Boh robil zázraky, uzdravenia, dával sa spoznávať ľuďom, ktorý ho doteraz vôbec nepoznali. Dokonca aj my modlitebníci sme zažívali obrovské veci lebo predovšetkým my sami sme boli pretváraný Božou prítomnosťou. Boli sme rozdelení v skupinkách a každá skupinka mala vždy niekde modlitebnú službu, a pri tom zdieľaní skupiniek keď sme sa rozprávali o tom, kto ako čo prežíval to bolo niekedy až smiešne. Zážitky typu keď sme sa v jeden deň v mojej skupinke modlili aby prestalo pršať lebo začali byť problémy z technikou, a naozaj sme sa horlivo modlili, a zrazu prestalo. Tak sme v šoku vybehli pred hangár a začali skákať, tancovať, spievať si a radovať sa. (Až teraz mi dochádzajú tie pohľady ľudí keď nás videli, bolo to skvelé). A všetko to vyvrcholilo až v posledný sobotňajší večer, kde som si uvedomila, že ak toto je ani nie stotinka toho čo ma čaká v nebi, tak potom sa neodvážim ani len pomyslieť na to čo je nebo, lebo môj mozog to v žiadnom prípadne nedokáže obsiahnuť. Váu!

 

 

 A neviem aké boli campfesty pred tým, lebo som na žiadnom nebola,ale toto bola teda riadna pecka. A modlím sa veľmi o to, aby to čo sme prežili na campfeste, nebolo len niečo čo každý rok prídem zažiť do Kráľovej Lehoty,  ale niečo čo sa stane naším životným štýlom. Niečo čo budeme prinášať do našich rodín, do naších škôl, medzi našich priateľov. Božie kráľovstvo,ktoré premieňa, ktoré keď zažiješ tak už nikdy sa neodvážiš o tom niekomu nepovedať, lebo to bude niečo čo bude tak reálne až sa to stane tvojou súčasťou. A každý kto sa pozrie do tvojich očí bude vidieť ten nehasnúci oheň, tú vášeň a zrazu bude vedieť, že Boh je reálny, živý a stále prítomný! Už sa na to teším, na tú generáciu, ktorá všade kde príde bude robiť divy a zázraky v tom mocnom mene Ježiš! :) A samozrejme sa už tiež teším na ďalší campfest 2013! 

 

Boh ti žehnaj brat, sestra!