Po prednáškach a lekciách pravdy

mnohí z nás azda pocítili ťarchu pravdy, ktorá nemá vždy iba peknú podobu. Neraz, ak odhalí klamstvo a podvody, vychádza na povrch aj naša malosť a ľudská nemohúcnosť. Mnohí z nás sú sklamaní, ako sa mohlo stať, že nás takto zneužili a namočili do týchto udalostí, že sme sa stali účastní niečoho, čo by sme dobrovoľne v plnom vedomí pravdy nikdy neprivolili.

Kladiem si sama ruku na srdce. Aj ja príliš ľahko kritizujem iných..., suseda, kolegyňu, šéfku...a potom aj politikov a mocných. To chcem zmeniť. Páčilo sa mi, ako Gabriele Kuby povedala ukazujúc rukami hore: "My nie sme hore. To nás nezaujíma, prečo oni tak robia. My sme tu dolu", a tu je naše pôsobisko a naša úloha. Aj systémy v minulosti vplývali vtedy "zdola". Oba spôsoby sú možnosťou. Nie je to podradné miesto, je to jednoducho naše miesto. Tu chcem začať sama pre seba rozlišovať. Nepozerať kdesi "hore" a nerozmýšľať, prečo oni... ale tu, kde som, chcem rozmýšľať, ako môžem ja, moji a naši vo farnosti... Čo môžem urobiť tu. Tu na mňa čaká Pán a tu mi dáva možnosti.

+

Mám mnohé príklady od iných. Mnohé ženy, mnohí muži sa úžasne angažujú v malom, aby dosiahli veľké víťazstvo. Pripojím sa k nim. Nechcem v srdci živiť sklamanie ani bolesť z minulého zla. Odpúšťam a budem odpúšťať, aby som mohla prijať slobodu a dať ju tým, ktorí schybili. Chcem živiť v srdci nádej a lásku, tie prinesú život do nových dní. Prosím Boha o pomoc a o rozhľad, aby som vedela čo môžem robiť ja, aby som mohla konať dielo pre život. Nech by malo akúkoľvek malú podobu.

+