Mnohí ľudia trpia súženia. Možno oveľa väčšie, než sú naše. Nech nám vzor života iných, ktorí už prešli tento boj, slúži na povzbudenie, nech oživí našu vieru, nech nás vedie k aktívnej spoluúčasť pri utrpení iných. Možno pomôžeme niekomu z nich niesť jeho ťažkosti a tak prekonáme aj naše vlastné.
Svätí - ľudia ako my
Oni sa stali svätými, lebo nestratili dôveru v Boha, mali odvahu a vytrvali v bojoch života. Verili Bohu, mali živú vieru, lásku a nádej. Ich dôvera Bohu bola bez hraníc.
Ukázali nám svojim životom, ako žiť, keď človeka kvári materiálna chudoba, keď nemá prácu, ktorá by ho uživila,nemôže si nič dovoliť, až po bezdomovectvo, alebo opačne, ak má človek kríž pre majetok a vlastníctvo, keď je preťažený z práce a a vlastne ani nežije. Ak trpí pre múdrosť alebo pre jednoduchosť rozumu, v zdraví, v chorobe, ako dieťa alebo dospievajúci, dospelý, starký, je tu obsiahnuté celé spektrum života človeka na zemi, od narodenia až po smrť.
Nennolina - najmladšia svätá
V našich kruhoch táto malá svätá nie je veľmi známa. Na jej životopis som naďabila pri čítaní týždenníka 30 dní, ktorý vychádza v taliančine. Týždenník zatiaľ nie je dostupný v slovenčine. Možno aj vás povzbudí život tohto dievčatka.
Antonietta Meo - Nennolina
15. December 1930 - 3. Júl 1937, Rím, Taliansko
Antonietta, prezývaná príbuznými menom "Nennolina", žila s rodičmi a o osem rokov staršou sestrou Margitou v Ríme. Bývali na prvom poschodí kamenného domu na ulici Via Statilia. Antonietta bola živé, veselé a urečnené dievčatko. Mala rada spev a tešila sa, keď jej niekto spieval. Všade jej bolo plno. Nevedela obsedieť na jednom mieste a bola rozmaznaná. Keď jej napríklad nechutil obed, dokázala so zlosťou hodiť tanier a všetko skončilo na koberci.
Toto rozmaznané šesťročné dievčatko nosilo v sebe neobyčajné tajomstvo...
Jedného dňa Nennolina prišla za mamou a povedala jej: „Videla som Ježiša“. Matka Mária Meo to považovala za ďalší žart. „Choď do záhrady, pohraj sa tam,“ odvrkla dcérke. „Mama, ale ja som ho naozaj videla“. Mama si ťažko vzdychla. Čo to decko tára? Jej fantázia nemá hraníc...
Mama nebola nedôverčivá, ale nemohla pochopiť, žeby jej malá dcérka mohla dostať tak veľkú milosť. Dnes v Evanjeliu Pán Ježiš odpovedá mame Nennoliny:
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“
Listy Ježišovi
Nennolina ešte nevedela písať, preto prosila mamu, aby napísala listy Ježišovi, ktoré jej bude každý deň diktovať. Matka Mária Meo sa šla poradiť za kňazom. „Antonietta stále hovorí o Ježišovi,“ hovorila kňazovi. Jej rovesníčky majú radi rozprávky o princeznách a ona po večeroch prosí otca: „Prečítaj mi pred spaním opis umučenia Pána Ježiša“. Zaspáva s fľakmi na tvári. Naposledy ... hlas sa jej zlomil ... Nennolina mi povedala, že v našej záhrade videla Ježiša. Visel na kríži a hneď pri ňom stála Panna Mária. Vraj ju prosil, aby mu písala listy. Čo máme robiť?
Kňaz si vzdychol a poradil: „Prosím, píšte tie listy“.
Nennolina bola prešťastná. Každý deň písala listy a Ježiš prichádzal v noci, aby si ich prečítal. Bozk pre Pannu Máriu – diktovala a mama poslušne zapisovala, každé slovo dcérky. Nennolina potešovala Ježiša, keď mrzol v Betlehemskej maštali, inokedy ho prosila, aby vyťahoval hriešnikov z očistca. Listy dávala pod sošku Dieťatka Ježiša. „V noci si ich prečíta,“ presviedčala mamu.
Antonietta ochorela. „Až vtedy som sa presvedčila, že mám neobyčajnú sestru,“ porozprávala jej staršia sestra Margita. Choroba sa prejavila v období, keď mala Antonietta ísť do školy. Opuchlo jej koleno. „Je to nádor, smrteľná choroba“ - konštatoval lekár. Malá Antonietta potešovala mamu: „Netráp sa, Pán Boh vie čo robí“. „Správala sa, akoby sa nič nestalo“ - vyrozprávala sestra Margita.
„Nennolina sa nikdy nesťažovala, dokonca ani vtedy nie, keď lekári povedali, že nohy sa nedajú zachrániť. Rakovina postupne zasiahla pľúca, hlavu, ruky, hrdlo a nastúpili ťažkosti aj s dýchaním“.
Rok po amputácii nohy Antonietta zvolala: „Mami, dnes je sviatok! Pred rokom mi amputovali nohu, urobíme nejakú oslavu? Urobíš výbornú večeru a otvoríte si s ockom víno...“
Zakaždým, keď si mama so starou mamou kľakali k modlitbe, aby sa modlili za jej uzdravenie, Nennolina sa búrila: „Nechcem, aby ste sa modlili za moje uzdravenie!“
„Uzavrela som s Ježišom dohodu. On vie čo robí“.
***
V liste z januára 1937 Nennolina písala : „Milované dieťa, Ježiš! Vidíš, koľko ma stojí obetovať sa?“
Napriek tomu by som sa chcela obetovať čo najviac, čo najviac.“
Keď bola veľmi chorá, kázala mame napísať: „Milovaný Ježišu, veľmi túžim byť pod tvojim krížom. Chcela by som navždy zostať na Kalvárii blízko pri Tebe a Tvojej mamičke.“
O tri mesiace neskôr diktovala: „Milovaný Ježišu, veľmi túžim vidieť Ťa. Chcela by som, aby Ťa všetci mohli vidieť, potom by Ťa viac milovali!“
+
Zavčasu ráno 3. júla 1937 Antonietta nepredstaviteľne trpela. Ako vždy, bola pokojná. Privierala oči a pripomínala si tvár Ježiša, ktorú videla deň predtým, keď prijímala eucharistiu. ticho šepkala: "Ježiš, Mária... mama, otec!“ To boli jej posledné slová.
Žila len šesť rokov, šesť mesiacov, osemnásť dní.
Zdroj: http://malygosc.pl/gal/pokaz/1098496.Antonietta
Antonietta Meo zomrela v povesti svätosti. Pochovaná bola vo farnosti Santa Croce de Gerusalemme v Ríme, kde sú uložené relikvie utrpenia Pána, a kde bola na deň sv. neviniatok pokrstená. Na jej príhovor sa diali zázraky. Jej blahorečenie trvalo dlho.
Antonietta bola dieťa, ako mnohé iné. Hovorí sa, že prvé slovo, ktoré vyslovila, bolo "Ježiš", čo jej matka popierala. Nechcela aby jej dieťa bolo považované za nezvyčajné. Deň po dni sa však presvedčovala o tom, že ním je.
Antonietta sa po smrti stala známou jej listami, ktoré písala Ježišovi. Napísala ich 105, oslovovala v nich Ježiša dôverne "Milovaný Ježiš", hovorila s ním o všetkom. Písala: "Milovaný Ježiš, dnes som sa naučila písať veľké O...", alebo: "Poď sa so mnou hrať". Jej matka nedokázalaprijať túto skutočnosť, že Antonietta skutočne píše a hovorí s Ježišom, s Máriou a so svätými. Tesne pred smrťou, premohla v sebe všetky zábrany a požiadala svoju dcérku: "Požehnaj mamičku, prosím, požehnaj mamičku", na čo jej Antonietta so slabou rúčkou urobila znamenie kríža na čelo. Posledný z listov skončil v rukách pápeža Pia XI. Prečítal si ho po vyjednávaní s matkou Antonietty jej ošetrujúci lekár. Matka neverila, že Antonietta trpí bolesti, lebo sa stále usmievala. Na to jej lekár povedal: "Tie bolesti, ktoré trpí, sú nepredstaviteľné". Žiadal matku, aby smel prečítať posledný list Antonietty, adresovaný Ježišovi. Keď ho prečítal, so slzami v očiach žiadal matku, aby smel list zaniesť pápežovi. Stálo v ňom toto:
Najmilší ukrižovaný Ježiš! Mám ťa veľmi rada, a veľmi ťa ľúbim. Chcela by som s tebou byť na vrchu Kalvárie, Najmilší Ježiš, povedz Bohu Ockovi, že aj jeho mám veľmi rada. Prosím ťa, najmilší Ježiš, daj mi sily, potrebné na znášanie týchto bolestí, ktoré obetujem za hriešnikov... milý Ježiš, povedz Duchu svätému, aby mi dal svetlo lásky, a sedem darov, a povedz Márii, že ju veľmi ľúbim. Najmilší Ježiš, chcem ti stále znova povedať, ako ťa ľúbim... odporúčam ti môjho duchovného otecka, prosím, daj mu potrebné milosti... Odporúčam ti mojich rodičov, a moju sestru Margarétu...
+
"Videl som umučených, ako plápolajúce plamene horiacich faklí a pripravujúcich si večne zelené palmy...".píše Charles Péguy v Mystérium nevinných detí. "A videl som tiecť kvapky krvi pod oceľovými pazúrmi, ktoré zažiarili, ako diamanty. A videl som tiecť slzy lásky, ktoré pretrvali dlhšie, ako hviezdy na nebi. A videl som pohľady modliacich sa, pohľady nežnosti, stratené v láske k blížnemu..."
Najväčších svätých som videl, hovorí Boh. "Poviem však", hovorí Boh, "nepoznám nič krajšie na svete, než toto dieťa, ktoré zaspí pri modlitbe, a usmieva sa na anjelov, než príde spánok. Nič nie je tak krásne, ako toto malé stvorenie, ktoré usne z dôvery."
Zdroj: http://www.30giorni.it/articoli_id_22771_l5.htm
Nie sme svätí. Ešte nie... Máme cestu pred sebou. Môžeme sa nimi stať. Každý z nás. Ako? To vie len Boh a my. Sme pozvaní. Už teraz sme krstom začlenení k Božím svätým. Máme možnosti, máme povolanie. Nech nás žehná Pán, aby sme sa k svätým prirodili aj svojim životom. Amen. Aleluja!