Máme doma starý stôl, ktorý je už dlho súčasťou záhrady. Udržiavala som ho, starala som sa, aby bol čistý, keď sme v záhrade občas posedeli pri káve. Neskôr, nebol čas na čistenie stola, ani na posedenia v záhradke. Stôl vybledol, beh času a príroda mu dali iný výzor... je škaredý, fľakatý. Pokúšala som sa dostať ho do pôvodného stavu, nešlo to. Začala som čistiť a napadla ma myšlienka...
Mám jedinú nesmrteľnú dušu. Moju dušu nemôžem vidieť. Vidí ju iba Pán. Nevidím jasne, v akom je stave, môžem to iba vytušiť. Denne prichádzajú mnohé veci a záležitosti, a ja na ňu často zabúdam. Zabúdam, čo v sebe nosím. Kým som.
O moju dušu starám, lenže nie vždy rovnako "poriadne". Je mnoho vecí, ktoré treba robiť. Prechádzam zmenami. Časy sa menia, všetko s vyvíja, my dozrievame, pôsobí na nás kade čo, pribúdajú povinnosti a úlohy, niet času... Ak sa mi často "zdá", že moje modlitby... nie sú účinné, môj kríž mi je príliš ťažký, že sa mi nedarí... Alebo, že musím znášať "krivdy", alebo že musím znášať seba, manžela, môjho blížneho... Že už nedokážem milovať, odpúšťať. Často som rozmýšľala, že nemám nijaké mimoriadne dary, alebo tie, čo možno mám, tiež nie sú kto vie čo. Alebo ani netuším, ako by mohli byť na osoh iným.
Kým som
Som Božie dieťa. Dcéra Kráľa. Mám jednu, jedinečnú nesmrteľnú dušu. Nosím moju dušu odetú do odevu svätého krstu, ktorým mi Pán daroval večný život. Vo sviatosti birmovania som dostala pečať Ducha svätého, nezmazateľný znak toho, že patrím Bohu, a som ratolesťou v Jeho Cirkvi. Mám k dispozíci sviatosť zmierenia, ktorá ma očisťuje a navracia do stavu milosti, pomáha mi rásť. Mám sviatosť Eucharistie,na ktorej som priamo účastná na každej svätej omši...spoluslávením, modlitbami, sv.prijímaním - prijímaním Krista do môjho života. Mám Slovo Božie, kde mi Pán stále hovorí, ako mám ísť životom spolu s Ním, Mám bratov a sestry, moje indikátory lásky, ktorí ma vyzývajú učiť sa milovať aj odpúšťať, ktorí mi ukazujú, čo mi ešte chýba, čo treba upraviť, zmeniť, zanechať. Mám poklad. Mám osobné dary, ktoré mám zveľadiť a použiť.
Pre moju dušu neplatí politika nejakého štátu, časové jednotky, ale dobrota a láska Boha. Jeho nepochopiteľné Milosrdenstvo.
Ak si myslím, že nemám dary(!!!) mýlim sa. Je to zarmucujúce pre môjho Otca, škodí to mojej duši a nesiem si za to zodpovednosť. Ak ich neviem nájsť, nechcem prijať, nedokážem použiť, či zveľadiť, to neznamená nemať dary! Boh dal dary každému.. Jednému jeden, inému päť, ďalšiemu desať. Je mojou úlohou, starať sa o moju dušu zo všetkých síl. Tak dobre, najlepšie, ako len vládzem. Nepotrebujem na to ani žiadne peniaze. Ostatné nie je dôležité. Veci sa zničia. Strácajú hodnotu, dajú sa znova obstarať alebo sa ich zriekneme navždy.
Poklad
Duša človeka - je najdrahším darom od Boha, pokladom. Duša je miestom, kde sa stretáme s Pánom. Je miestom, kde nás Pán učí láske... Tam nás učí žiť, milovať Jeho i bratov a sestry, odpúšťať. Tam nás učí, rozumieť Jeho Slovu, Jeho krížu, aby sme ho mohli nasledovať, aby sme vedeli slúžiť podľa srdca, nie podľa sveta. Tam nás utešuje, povzbudzuje a posilňuje, ak sme sa unavili na ceste životom. Dávno to viem. Už od detských čias viem. Dnes mi to Pán znova oživil. Aby som nikdy nezabudla, aby som nenechala tento poklad nenechala stáť, aby som ho nestratila z mojej pozornosti. Aby som ju ochraňovala od všetkého, čo by mi prekazilo stretať v nej Pána.
Boh je Láska
Nuž, dala som sa do čistenia. Čistila som "starý stôl", a obnovujem si pozornosť. Chcem si vždy nájsť čas pre moju dušu, skúmať moje srdce, oči srdca, aj môj sluch. Stôl dostáva znovu pôvodnú podobu. Obnovuje sa aj moja láska. Boh je ten, ktorý ju stále obnovuje. Chválim Pána, že je tak úžasný, že sa ma nikdy nezriekol, že mál so mnou toľkú trpezlivosť, že na mňa vždy čaká v Jeho nekonečnej Láske, kedy sa k nemu vrátim späť. On ma miluje. Takú, aká som. Aj s mojimi "neprítomnosťami", s mojou nepozornosťou, keď mám na práci všetko možné. Mám pečať jeho Ducha sv., ktorú nezmaže a nezničí nijaká nečistota. Odhadzujem postupne moje "staré návyky", myslenie, reči a správanie sa. Zriekam sa starej lásky, vlažnej a chudobnej. Vybaľujem vzácne dary môjho Otca, ktoré mi pripravil, aby som ich použila a zveľadila. Pre seba a pre iných, pre Cirkev. Obliekam si odev môjho svätého krstu, plášť pokory a beriem si na cestu výzbroj sv. Evanjelia. Boh oživuje lásku v mojom srdci. On sa stará o človeka. Aj keď ja zabúdam, nestíham, On stále koná. Som bohatá dcéra môjho Nebeského Otca, ktorý ma neustále zahŕňa svojou priazňou, darmi a milosťami. Nechcem ani nemôžem si to bohatstvo ponechať len pre seba.
Ďakujem Bohu za to, že je mojím Otcom. Ďakujem Bohu Otcovi za Syna Ježiša, môjho najdrahšieho Spasiteľa, ktorý mi dáva svoje Slovo v sv. Evanjeliu, ktorý pre mňa dal svoj život, ktorý ma naučil niesť aj používať svätý kríž. On ma neustále oživuje a obnovuje vo sviatosti zmierenia a v najsv. Eucharistii.Ďakujem Duchu svätému, za všetky jeho dary. Za moje vzácne dary, a prosím ho, aby mi pomohol nájsť tie, ktoré som ešte neobjavila. Môj Otec je Boh, Kráľ, mocný, najmocnejší a veľmi bohatý, ktorý ma nadovšetko miluje!
Som šťastná, že môžem žiť, radovať sa aj trpieť na Božiu slávu, s bratmi a sestrami, v Cirkvi a pre Cirkev, pre všetkých tých, ktorí to najviac potrebujú. Áno, Pane! Len s Tebou... nikdy viac bez Teba! Amen! Nech mi Pán Boh pomáha! Pod Tvoju ochranu, Matka Ježišova, najdrahšia Panna Mária, zverujem moju dušu, Cirkev svätú a všetko, čo v nej mám... Amen!
Teším sa na môj život s Pánom v radosti a žijúcej láske. Viem, že poklad. Mám dary, dokonca mnohé a veľmi vzácne. Viem, ako ich nájsť a zveľadiť, aby boli na osoh mne a iným. Viem tiež, že Pánovi nič nie je nemožné.
Chváľme Pána, lebo je úžasný! Jeho Láska je bez hraníc a Jeho Milosrdenstvo je bez konca!