Dnes súdia deti rodičov... Dar opustenia, dar lásky Boha.

Rodičia vždy chcú pre svoje deti len dobro.

Každá ich iniciatíva k tomu smeruje, priamo aj nepriamo. Rodičia však tiež majú svoje obmedzenia, určité množstvo možností, ktoré nie sú plnosťou, nie sú dokonalé, lebo dokonalý je len Boh. Ak sa rodičia nenechajú posilňvať aa napĺňať Bohom, prídu skôr alebo neskôr na to, že nemôžu dať viac. Ešte vážnejšie je, ak sami rodičia začnú premenúvať, prispôsobovať alebo dokonca odsúvať spred seba  to, čo by mali nazvať pravými slovami, odmietnuť a tak to učiť aj svoje deti. Ak rodičia podľahnú pokušeniu, aby vo všetkom a vždy ulahodili dieťaťu, následky nenechajú n seba dlho čakať...

Rodičia sami musia rásť v láske k Bohu a vnárať sa do nej, aby ju mohli neporušenú darovať iným, dovzdať svojim deťom. Inak toho nebudú schopní...

Dnes máme rodiny, mnohokrát neúplné, kde deťom chýba otec alebo mama, lebo už ich nenaučili, ako žiť úplné spoločenstvo rodiny. Dnes trpia muži a ženy, lebo sami nevedia, mnohokrát sami nezažili, čo je to rodina. Mnohokrát to bolo vinou spoločenského a politického zriadenia, vinou ľudí, ktorí dovolili zákony a svojou tvrdosťou voči rodičom a ich deťom znemožnili žiť toto posvätné spoločenstvo.

Mnohí z nás nespoznali nezištnú a všetko objímajúcu lásku rodičov, ktorí aj keď darovali život mnohým deťom, neukrátili o svoju lásku  ani jedno z nich. Oni sami žili v láske Boha a vedeli ju darovať svojim deťom, Boh ich učil, ako môžu darovať seba, ako majú milovať a odpúšťať, všetko ich naučila láska Boha. Ich srdce bolo veľké, mali miesto pre každé dieťa, pre manžela / manželku,  pre blížnych a pre chudobných, ktorí nikdy nechýbali a Boh ich lásku v srdci  stále násobil. Z tých rodín rástli povolania, tieto rodiny dali základ lásky ďalším rodinám, ktoré rástli z ich detí.

Potom prišla iná doba. Muži a ženy zakladali rodiny, veľakrát už nebol Boh ich stredom. Konali tak, aby mali výhody od štátu... Príspevky na dieťa, na rodinu. Štát dal, detí sa však nerodilo viac. Bolo ich dokonca stále menej. Ani manželstvá nevydržali, ľudia nevytrvali v sľube. Rozchádzali sa, rozvádzali sa. Potom ani štát už príspevky nedal. Zmenila sa politika. Na  rodiny peňazí niet. Dnes dostanú príspevky rozdelení, osamotený rodič detí - matka alebo otec, ktorí vychováva dieťa. Rodina živorí, hynie.

Táto doba a ľudia v nej  zasiahli ľudskú rodinu do hĺbky jej podsaty...

Dnes máme rodiny bohaté na veci, ktoré sú chudobné na lásku a nevedia, čo je láska a čo je odpustenie. 

Nie je to tak ich  vlastnou  vinou... Vina a zranenia,  ktoré  bolia aj dnes, hoci sú ďaleko v ich minulosti, u ich rodičov, a u rodičov ich rodičov..., v spoločnosti, v systéme, v Cirkvi, ktoré tvorí zasa človek a chýba tu Boh.

Boh všetko lieči, uzdravuje každé zranenie, aj také, čo leží v dávnej minulosti, aj také, ktoré nemá meno a konkrétneho "vinníka". Lieči človeka, ľudí, spoločensvá, rodiny, spoločnosť, Cirkev...

Stačí ísť k nemu a otvoriť srdce, aby On našiel, pomenoval a vyliečil. Aby On odpustil v nás všetko, čo nás dodnes bolí a rozmnožuje naše rany, aby sme my dokázali odpustiť a dať všetko tomuto Božskému lekárovi, aby zmizli zranenia a bolesť ľudí z ich minulosti. Aby sme my zasa mohli žiť lásku, pre ktorú sme boli stvorení a aby sme ju vedeli dať deťom, ktoré ju potrebujú pre život a aby sme ju vedeli dať  ľuďom, ktorí ju nemajú. Aby sme obnovili naše rodiny, aby nám v nich rástli šťastné deti, ktoré milujú Boha a človeka a ktoré budú schopné žiť lásku.

+

Nesúďme nikoho, lebo nevieme, ako musel žiť on sám. Nesúďme nikdy naše matky, nesúďme našich otcov, lebo by sme mali s nimi podiel bez lásky... Oni, tí muži a ženy sami nemali, nedostali lásku, ktorú nám mohli a mali dať. Len Boh vie, čo museli sami žiť.

Náš Boh je Boh lásky a pokoja, je Boh odpustenia a Boh života.

Nebojme sa, darovať lásku a darovať odpustenie, aby sme mali podiel na láske a aby aj nám bolo odpustené.

Nebojme sa darovať lásku našim rodičom, matke a otcovi, nech sme spolu prežili čokoľvek, lebo tak môžeme dovoliť Bohu, aby uzdravil aj ich... aj naše rodiny. Tak sa uskutoční uzdravenie a premena vzťahov aj do x-tej generácie a nezostane bez blahodárnych stôp ani v našej vlastnej rodine... a v spoločnosti.

Všetka bolesť je následok neodpustenia..., neodpustenie udržiava rany živé a sprítomňuje bolesť spred rokov, z dávnych  pokolení... a nedovolí jej utíchnuť. Neodpustenie živí nenávisť a túžbu po pomste na vlasnej krvi... a prináša so sebou zasa ďalšiu a silnejšiu bolesť a neodpustenie...

Náš Boh je láska, je Boh milujúci a odpúšťajúci, je Darca lásky a odpustenia pre každého človeka. Boh uchránil Kaina, aby ho nezabili jeho potomci a chráni každého jedného človeka, ktorý kedy žil na zemi. Boh miluje rodičov detí, otcov a matky, ktorí darovali život deťom a žijú v nich... Boh im chce všetko odpustiť, potrebuje k tomu naše dovolenie...

Buďme ako On, milujme jeho láskou a žime ňou, darujme odpustenie ako to robí On... a budeme mať podiel na živote a na láske a pokoji Boha, ktorý nám nik nemôže vziať.

Potom Boh zotrie každú slzu...a uzdraví každé zranenie, a budeme mať radosť a plnosť milostí, ako oko nevidelo a srdce nezažilo... lebo Boh je štedrý a naplní naše srdcia svojou láskou a milosťou.

+

Pokoj a láska Boha nech naplní naše srdcia až po okraj a On sám nech  v nás prebýva....

+

Možno raz si podajú ruky ľudia, ktorí si neboli priateľmi a možno sa zmieria rodiny, ktoré sa roky nemohli zmieriť, a možno odpustia deti svojim  rodičom, a rodičia odpustia deťom, možno budeme môcť prijať cudzieho a brata a možno budú politici chrániť rodiny zákonmi a budú chrániť ľudský život, možno sa zmieria národy a prestanú vojny a zmizne zlo a nenávisť...

Možno... Lebo Bohu je všetko možné. Je Boh.

Možno príde k nám Boh a zostane s nami... ak my budeme chcieť...