Дневники

« Назад

Volajme Ducha svätého!

Volajme Ducha svätého!

Aby sme žili svoju vieru, aby naša viera mala Božiu moc... Aby sme mohli obrátiť srdce k Bohu, potrebujeme Ducha svätého. Volajme ho do svojho života, On obnoví naše srdce, a my ožijeme.

Často som sa zamýšľala nad tým, prečo práve my, kresťania mnohokrát zostávame bez sily, prečo v nás často ochabuje nádej a prečo tak ľahko strácame radosť z Boha... Nie sme schopní vidieť jeho láskavú ruku v našich životoch, nevidíme jeho dary a len s veľkou námahou kráčame na ceste životom. Ukázali mi to mnohí konvertiti, ako my hovoríme, "čerstvo obrátení" ľudia, ktorí práve prijali Krista do svojho života. ˇAno, ich obrátenie je iné, akoby okamžité, lebo taká je ich odpoveď na volanie Boha, ktorý sa im nejakým spôsobom prejavil v ich živote. Je to nádherný dar.

My, "normálni pokrstení" sme tento istý dar dostali pri sviatostnom krste ako deti, na odpoveď Bohu, ktorý tento pôvodný a mocný, nezmazateľný dar života duše oživuje, sme si nechali čas... Miesto odpovede v mladých rokoch, ako keby nestíhame dať odpoveď jasného ÁNO ani v dospelom veku. Preto nám ubúda síl... Apoštol však hovorí: "Všetko môžeme v Tom, ktorý nás posilňuje" a Touto osobou, v ktorej môžeme všetko,  je Duch svätý, Duch Otca a Syna, v ktorého veríme. Mnohí z nás ho však vôbec nepoznajú a do konkrétneho života ho nepozývajú. A len málokedy chodia s Ním...

Mám Katechizmus katolíckej Cirkvi, čítala som v ňom sem tam, nie často, priznám sa, ležal niekde na poličke takmer nedotknutý. Počúvam v rádiu Horeb katechézy kňazov z KKC, boli o Duchu svätom. Katechizmus mám teraz pri ruke a čítam z neho, aj z Písma. A začínam volať Ducha svätého častejšie, často do môjho života. Chcem s Ním ísť a chcem s Ním žiť skutočný život viery, ako o ňom hovoria apoštoli. Potrebujem získať ovocie mojej viery. Boh nám ho sľúbil a ja ho ešte stále nemám naplno... Tak teraz idem s Duchom svätým a prosím, aby mi dal jeho ovocie... Potrebujem ho k životu. Sme povolaní k slobod božích detí Gal5, 13; sme povolaní k láske a k radosti. Aby sme tak mohli žiť, potrebujeme život v prítomnosti Ducha svätého, ktorý nám dáva schopnosti...

Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť - dary Ducha Gal 5, 22-23;

Žite duchovne, nebudete spĺňať žiadosti tela Gal 5, 16; - čo je to iné, ako život s Duchom svätým?

 

--- Kritériá dobra ---

Sú akoby prejavom života v Duchu svätom. Čo znamenajú pojmy láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobro, vernosť, miernosť?

Láska: spontánna náklonnosť k čoraz viacerým ľuďom;

Radosť: prekypujúca energia v jednoduchosti byťia;

Pokoj: vnútorná miernosť, vyrovnanosť aj pri vonkajšom strese;

Zhovievavosť: schopnosť vydržať aj nepríjemné;

Láskavosť - Priateľské správanie sa: živý záujem o iných;

Dobro: pri každom stretnutí vyžarujem to, že hodnotu človeka si vážim ako svätú;

Vernosť: stáť si za slovom, aj keď to nikto nevidí; 

Miernosť: nič nechcieť nasilu (ani sebe, ani iným);

Zdržanlivosť: moje city beriem vážne, nie vždy ich počúvnem;

+

1. Vnútorná sloboda: dýcha životom, prináša nové príležitosti, nerobí tlak, Dáva slobodu opustiť moju mienku, aj keď mám pravdu;

2. Hlbší vzťah k celému telu: K učeniu Cirkvi, pripravenosť dať sa opraviť, schopnosť spoločenstva s inými, robí citlivejším proti hriechu, robí nás spolucítiacim k ľuďom;

3. Život a plodnosť vo všetkých (!) oblastiach života. Budí život, silu, kreativitu;

4. Rast organizmu: červená niť, postupujúci rast cez potvrdenie správnosti mojich krokov;

>> Ciel: láskavé zaobchádzani so sebou samým,: poznávam moje slabiny, je dovolené robiť chyby, nemusím v nich zostať stáť. O mojich slabinách bez ohľadu hovoriť s mojim spovedníkom alebo duchovným vodcom. Potrebujem súrne spätnú väzbu mojich bratov a sestier.

Autor časti "Kritériá dobra" : Johannes Hartl, Dr.Th., manžel a otec štyroch detí, Dom modlitby, Augsburg Nemecko;

+

Príď Duch svätý, dych Boží, príď a obnov svoj ľud!

Amen!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Nevládze duch, kde nezarodí viera,
bez milosti aj spravodlivý blúdi
tak ako dnes, keď pravda odumiera,

Karol Strmeň, z básne Čakanie

„ Apoštol však hovorí: "Všetko môžeme v Tom, ktorý nás posilňuje" a Touto osobou, v ktorej môžem všetko je, Duch svätý,“ …
Rozumiem tomu takto: Každý máme nejaké zvyky, možno vieme uplatniť len Božie prikázania, ktoré uplatňujeme často bez toho, aby sme si uvedomovali, že sú tu nejaké najvyššie sily Ducha, a to je, láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť, ktoré máme uplatniť v jednaní, v správaní, v rozhodovaní ... na dosiahnutie našich cieľov. A práve v tom duchu máme postupovať v živote. V horšom prípade, keď naše správanie nič neupravuje, vlastne si môžeme robiť čo chceme.
Отправлено в 19.09.13 19:02.
Vyššia sila-moc Ducha nám dáva lásku, pokoj,a tie ostatné dary a my ich žijeme, vyžarujeme životom...to je ten veľký rozdiel. Ak by sme tie dary chceli žiť, nepodarí sa nám to, sú ovocím bytia a žitia v Duchu svätom, sú toho výsledkom, lebo vomne pôsobí Boh... Naopak nie je možné to žiť sám, tie "dary" by sa stali iba ľudským snažením... preto máme žiť v Duchu - Duch svätý nás napĺňa tými darmi...to je tá milosť, kt. uschopní a posilní aj vieru...
Príklad. Boh miluje môjho manžela, ľudsky nedokonalého, ktorý "mi" -lebo to tak vidím... spôsobuje (v mnohom) zármutok...Ja volám (často) príď, Duch svätý a naplň nás... a On to robí...potom prichádza láska Boha, ktorá mení moje srdce a ja už "nevidím" nedokonalosti manžela (samozrejme ich vidím, ale nie sú prvoradé, lebo milujem)... vidím malé riešenia...prekvapím manžela niečím, čo má rád, čo mu robí radosť alebo si aj ja urobím radosť niečím, čo mám rada...atď. bez počítania... robím tak často, len tak, lebo chcem aby mal radosť Manfred, ja, Boh, iní...tak robí Boh s nami:o) dáva nám dary len tak, pre radosť:o) potom je naše srdce slobodné od chýb iného, aj od mojich, od vyčítania sebe a inému, a od seba sužovania, pre nedokonalosti človeka...a manžel - ja - Boh? :o) po nejakom meníme svoje zvyklosti... ja kritizovanie, "videnie" nedokonalostí, manžel začne "mne pre radosť" - môj to tak hovorí:o)robiť inak... A Boh? Sa tiež s nami raduje...
Отправлено в 20.09.13 13:23 в ответ на Zita Podhradská.
K téme sa hodí aj táto báseň:

I slepučká
jak holúša,
i nežná,
i nevedome trúfalá,
podobná soli, jej cenu som neznal,
mi láska bolesť núkala.

A temnel deň
a jeho sivé kone
šľahala úzkosť zbesilá,
Skladala báseň krídla v prázdnom lone
a smutným rýmom hrešila.

No z mútnych vôd
tak pije letná dúha
jak dnes môj pokoj z mojich žíl.
Odpusť mi
radosť,
ak som sa ti rúhal,
než som sa ľúbiť naučil.

Milan Rúfus, Chlapec maľuje dúhu
Отправлено в 20.09.13 18:56.
Vďaka za výzvu. Budem viac prosiť Ducha Svätého, aby sa ponáhľal na pomoc v mojich aktivitách. Aby úvod do dennej modlitby breviára nebol formalitou, ale hlboko prežívanou túžbou.
Отправлено в 23.09.13 19:06.