Milujte nepriateľov Lk 6, 27-38;
"Zdá" sa mi ťažké milovať nepriateľov. Ježiš povedal: "MILUJTE nepriateľov". Ak to hovorí Ježiš, je možné robiť to. Ako to robiť v praxi je otázka.
V mojom rodinnom živote som s tým mala riadny problém. Nerozumela som tej vete, nevedela som, ako to Ježiš myslel, a ako to môžem robiť v bežnom živote. Nie nadarmo máme Slovo čítať znova a znova. Niekedy veľmi veľakrát, kým porozumieme, ako môžem toto slovo konkrétne žiť. Situácia s nepriateľom je vždy tá istá. Nepriateľ má vždy inú podobu. Je nepriateľom, to je podstatné. Milovať nepriateľov je výzva pre mňa.
Podarilo sa mi po dlhom čase pokusov, milovať nepriateľa v podobe "nedokonalostí" môjho manžela. Môjho manžela ľúbim skutočne z celého srdca. Niektoré jeho "nedokonalosti" ma vytáčali do totálneho hnevu, že som sa nedokázala ovládnuť. Moje hnevlivé, nepríjemné, nepekné (hrozné!) správanie pokazilo nejedno spoločné popoludnie alebo aj deň. Raz bol príčinou môjho hnevu neumytý riad, inokedy "ponožky" a iné drobnosti, ktoré nenašli kôš na prádlo, fľaky na obruse, omrvinky na stole po nejakom jedle, alebo iné hlúposti... Neviem, čo ma hnevalo viac... Tieto hlúposti alebo moje správanie sa po tom, čo ich zazrelo moje oko... Začala som rozumieť, ako môžem milovať nepriateľa v podobe nejakých nedokonalostí.... Začala som so zaťatými zubami, lebo začiatky bývajú vždy ťažké:o) a ja som si príliš zvykla, reagovať neprimeraným spôsobom. Postupne to už išlo aj bez zatínania zubov. Umyla som ten riad sama..., vyniesla kôš, urobila to a tamto, a nepovedala som už ani štipľavé slovo, ako som to mala vo zvyku... nejaký čas som to "štipľavé slovo" ešte mala v srdci, hoci nie na jazyku, postupne už ani tam nie... Vytratilo sa. Moje hryzavé a štípľavé hádzanie poznámok na adresu toho, čo ma rozčúlilo, sa začalo vytrácať z môjho repertoáru. Nahradilo ich niečo iné. Raz to bol nejaký popevok, radostná pesnička, inokedy to bol malinký Otče náš, Zdravas´, veta žalmu, alebo niečo iné humorné, radosť prinášajúce, pekné, pokojné. Postupom času som to začala používať pri podobných záležitostiach aj inde. Stalo sa mi požehnaním, víťazstvo na tomto bojisku.
Mojim nepriateľom nikdy nie je človek. Nepriateľom býva to "niečo" z neho...
U môjho manžela mi padlo ľahko :o) milovať ho aj s drobnými nedokonalosťami, ľúbim ho. Predsa to nebolo spočiatku ľahkým tak žiť. Samozrejme som ho s úsmevom upozornila (nie pokaždým:o) že mi sľúbil, alebo že sme sa dohodli a podobne. Nesledovala som však, koľkokrát, a čo mi sľúbil a "nesplnil". Stalo sa mi to nedôležitým. Dôležitý je on, môj Manfred. Dôležitý je pokoj srdca, v ktorom zrazu nájdem tip, ako na to... aby som ho nestratila...ten pokoj a radosť v srdci. Dôležitá je atmosféra domáceho prostredia, kde je naša malá oáza domova, kde je s nami Boh a kde sme my v jeho láske. Dôležité sú naše srdcia, ktoré majú mať doma možnosť pookriať a načerpať posilu pre nový deň. Dôležitý je náš vzťah, ktorý je darom, a Boh ho neustále obnovuje, dáva nám veľkodušné srdce, ktoré je schopné milovať, Pán sám mnohé porieši, čo by sme my ešte nedokázali. Ostatné sú odrobinky...
Teraz to skúšam žiť aj v inom prostredí, ako doma. Darí sa. Raz viac, raz menej. "Vonku je to iné... ťažšie, lebo je too nepriateľstva akosi viac... Verím však, že ak vystriem ruku aby som ju podala inému, ak nájdem v sebe vôľu darovať úprimný úsmev, ktorý netreba opätovať... a ak nie inak, aspoň mu jeho hnev neopätujem... Výhrou je, že viem, že sa to dá. To je podstatné. Dnes viem, že dokážem milovať aj "nepriteľa", ktorý ma veľmi dlho zakaždým provokoval:o)
Môj manžel ma predbehol v láske... On mi už dávno ukázal, na čom skutočne záleží...Naučil ma milovať bez výhrad. Mám sa od neho stále čo učiť. Môj manžel Manfred je moja srdcová záležitosť... Milujem ho so všetkým, čím je, ďakujem Bohu za môjho manžela...
+
Môjho manžela odvtedy volám "moja omrvinka":o) Vždy, keď nájdem na stole alebo aj v izbe po ňom omrvinky, musím sa smiať...