Mnohí ju poznajú, ako modlitbu. Učíme sa v nej ceste života.

Áno. Mám na mysli CESTU KRÍŽA nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista.

Inak vnímame modlitbu a inak život, pričom modlitba má význam až v napĺňaní životom. Inak to budú prázdne slová, opakované veršíky niečoho, čomu ani nerozumieme ani sa s tým nechceme stotožniť, už vôbec nasledovať to a ani sa nám to nepozdáva, "nepáči". Veď je čo krásne na obnaženom utrpení človeka Boha? Čo je na tej ceste oku lahodiace, ak je tam ľudská krv, nenávisť, zloba, opovrhovanie, súd a týranie, trápenie človeka-Boha až k smrti? Nie je tam nič pekné, oblažujúce a ani povzbudzujúce. Je treba to tam vložiť svojim životom.

Ozdobiť kríž jedine láskou. Nie stužky, vejúce vo vetre, Ježišove vlasy zmáčané potom a krvou, a moje vlastné kropaje potu z časov súženia... Nie kvety, tŕnie a burina, hnoj mojich chýb, odporného a nechutného kritizovania iných a rúhania sa nevinnému, ktorému odmietam dať seba... Nie fanfáry slávy, krik zúrivého davu mojich odporcov a nepriateľov. ............. a ticho a slzy Baránka, moje mlčanie a môj plač nad sebou a nad vykonaným zlom, len ja a On, ja s Ním a s mojim krížom.

Modlievala som sa Krížové cesty od mojej mladosti. Vedela som, že po nej šiel Ježiš. Mala som vypestovanú úctu k tej hlbokej zbožnosti mojej babky, mojej maminky a aj kňazov, biskupov a rehoľných sestier, ktoré mi jej krásu veľakrát ukazovali vlastným životom. Nemala som vôbec jasnú, skutočnú predstavu toho, čo bolo ježišovi vykonané od nás,  ľudí, ani ako... Netušila som reálne, že aj ja...Slovo SMRŤ mi ešte nič nehovorilo... Až neskôr. Ešte som si to však nevedela spojiť s mojim životom, a ani so životom iných ľudí okolo mňa. Ježiš a jeho Matka, ktorá bola účastná a spoluúčastná tej jeho hroznej cesty, ma učili krok za krokom, ako ísť po tej mojej ceste krížovej. Išla som a idem moje zastavenia... jedno, druhé ďalšie a ďalšie. Bolesť cesty, pády a zrady môjmu Bohu vykonané ODOMŇA... aj mňa bolia najviac tieto. Udrela som Lásku, Božiu dobrotu... nie moje odraté kolená aj tvár, nie. Moje údery, moje rany iným, tie bolia a pália, tečie z nich krv ako z čerstvej rany... Zostane to tak, kým nezistím a nedôjdem k uvedomeniu si toho, čo som sebe, Bohu a iným spôsobila ja. Až potom môže začať liečba, hojenie a zacelenie tých rán. Tu môže pôsobiť láska Boha celou mocou vzkrieseného života. Tu je moja obnova srdca a tu je nový život v Bohu a s Ním.

Nedávno, po jenom z pádov, kedy mne boli uštedrené rany (či už z mojej viny alebo nie), pozrela som do Cesty kríža nášho Pána. Pohľad mi padol na prvý pád Krista pod krížom. Slzy sa mi rinuli, môj Bože! Ty, nevinný a svätý Baránok a ja... Niekto povedal, že ak máme otvorené srdce, stretneme na Ceste s krížom Ježiša. Poviem vám, že je tak. Nie, žiadne vízie, dotyky a neviem čo, nie. Ticho, hlboký pokoj Boha a láska, ktorá prenikla celé moje vnútro skrz na skrz...Nebolo tu už nič z toho, čo som zažila v službe...žiadne ponižovanie a stres, nič čo by ma nútilo konať proti láske.... Bolo tu iba ticho dvoch sŕdc... Bol tu, Ježiš, bol so mnou ON sám. Žiadna bolesť, žiadny nárek nad získaným a vykonaným neprávom,  nič z  horkosti utrpenia, môjho aj bratovho, na ktoré som ešte chvíľu predtým myslela...  Len láska, ako ju opísali svätí, len pokoj a láska, len ON.

Odteraz idem častejšie na Jeho cestu. Potrebujem jeho lásku a posilu. Chcem stretnúť môjho Ježiša aby sa dotkol môjho kríža a môjho srdca, aby nás obnovil a uzdravil...mňa a aj môjho brata, sestru, ktorí dostali rany odomňa...Prechádzam s Ježišom každé jediné zlo, ktoré som konala ja a aj iní. Každé jedno zastavenie cesty Ježišovho kríža je tu pre mňa, je obrovským drahým a vzácnym pokladom, je darom samého Boha, dar jeho prítomnosti a dar milostí a milosrdcenstva jeho uzdravovania.. . Boh je tu prítomný pre mňa, aby som ho stretla hocikedy, keď ma niekto udrie alebo padnem vlastnou slabosťou, aby som stretala môjho Ježiša, a aj jeho Matku. V tichu  prítomnosti Boha sa mi celia rany a rastie láska... Tak môžem pokračovať na mojej ceste a rásť v láske. Striedavo idem s Ním, na tej ceste kríža, raz ja s mojim vlastným krížom, inokedy idem ako Šimon, podopierajúc iného a potom idem oslavovať kríž spásy môjho Boha, radosť nového života Jehoaj môjho povstania  zo smrti do života a oslavujem jeho milosrdnú lásku k nám. Ďakujem Ježiš môj!

+

Ó, kríž svätý, drevo spásy, na ktorom zomrel môj Ježiš..., a kríže moje, kde zomiera môj hriech - buď zvelebovaný! Lebo bez smrti hriechu niet života spásy a radosti...

Ježiš môj, Boh, človek ako my, ďakujem za tvoj kríž! Ďakujem za dar utrpenia pre radosť povstania z hriechu  k novému životu lásky!

Mária, Matka nekonečných bolestí pre utrpenie tvojho milovaného Syna Ježiša, a pre našu slabosť a hriech, stoj pri nás, aby sme šli k Ježišovi! Amen.

+