- o mojej túžbe po istom projekte.

Premýšľala som v inom blogu "Robiť veci" o tom, prečo si nemôžem otvoriť vlastnú poradňu. Chcela by som slúžiť iným tým spôsobom a vážne som premýšľala, ako to celé začať, ako by to konkrétne mohlo vyzerať.

Pôvodná  myšlienka tej veci ma napadla v práci. Moje kolegyne sú certifikované pre poradenstvo dojčenia a starostlivosť o výživu novorodencov a aj detí do 3 rokov. Ja som si robila 1. stupeň certifikácie poradenstva a mám teraz viac než 8 ročnú prax v tom obore. Nahovárala som ich, aby sme niečo urobili, - diskutovali sme o tom - aby sme niečo urobili pre ambulanciu na ten účel. Alebo aby sme sa aktivizovali za poradenstvo v našej nemocnici. Nenašlo to odozvu. V nemocničnej ambulancii by zamestnávateľ nikdy neprijal návrhy od pracovníka - dáva svoje vlastné a samozrejme nie výhodné pre zamestnanca..., ak zamestnanec nesúhlasí S TAKÝMI - projekt nebude povolený. Premýšľala som, čo je v skutočnosti  problémom. Prišla som na toto:

Problémom v skutočnosti je

- vyjsť zo zóny komfortu - je potrebná zmena - vzdať sa zabehaného sysému práce, vytvoriť vlastný atď.  Je potrebné vzdať sa služieb, ktoré sme mali doteraz, ktoré nám vyhovujú.... Nemôžeme si ponechať služby ako sme mali doteraz, možno ani nočné, to znamená vzdať sa voľna pred a po nočnej, čo je pre sestry v smennej prevádzke nevýhodou; - je treba sa pohnúť iným smerom, ako doteraz a vzdať sa tzv. "istôt" - ktoré nimi zo dňa na deň prestávajú byť (zvyšuje sa vek pre vstup do dôchodku, nie je možné odísť do dôchodku zo zdravotných dôvodov, lebo vám "odrátajú" poriadnu čiastu penzie..., a to si každý dobre rozmyslí, či sa na také niečo odhodlá..., Holding firma počíta bez prestania, ako nás obrať o prémie a príplatky..., stále sa menia predpisy... žijeme v diktatúre Holdingu, ktorý rozhoduje o všetkom - o nás a bez nás..., nechcem byť negatívna, ale vidím na vlastné oči tieto veci. Platia nám za nočné almužny, za víkendy troška väčšie almužny, pri všetkej skromnosti je to drzosť, tak odmeňovať zamestnancov, ktorí sú zodpovední za životy ľudí (matka a dieťa - počas gravidity, pred a po pôrode, novorodenci stále mladšieho gestačného veku 34 týždňov, 2000 gramovej pôrodnej hmotnosti); Zamestnávateľ rozhoduje o vašom voľne, o dovolenke aj o odvolaní z dovolenky, siaha na stále viac základných práv, ktoré nám v minulosti zaručovala spoločnosť...

- nezáujem o zmenu ako takú - lebo to niečo stojí. Treba prekonať pohodlnosť, odložiť vieru v to, čo nám nikto nemôže zaručiť ( zostať, ako doteraz, v záujme vyplácania istej výšky dôchodku v budúcnosti(?!) , ktorý nám nie je istý... Sme už nejaký čas (viac ako 8-10 rokov) zamestnané v smennej prevádzke na oddelení, pracujeme istým zabehaným spôsobom, kde nám mnohé vyhovuje a toho sa nikto len tak nechce vzdať...;

- strach, neistota (úspechu), obavy z rizika (podnikania) a z ťažkostí počiatkov, ktoré môžu nastať - keď sme zistili, že klinika takú poradňu nepodporí, vzdali sme to... vlastne bez boja, už sme sa vážne na tú tému nerozprávali;

- potrebné je partnerstvo, podpora - mali by byť aspoň dve alebo tri osoby... dnes ťažko nájdeme čestných a spoľahlivých ľudí, ktorí vás nenamočia alebo nezdúchnu, keď ide do tuhého, ale aj ľudí, ktorým môžeme skutočne veriť a mať voči nim dôveru - to je ďalšie ôriziko", spojené s projektom "na ostro" (nie je to projekt o školskom dvore:o)

- kde ako - vykonávať činnosť - o tom som nerozmýšľala, zatiaľ nie. Isté je, že nebudem mať feng šui priestory, ani umelecky zariadené na vysokej úrovni:o) ako majú bohatí... Moje bude skromné, jednoduché a Božie. Nebude to "povinné" u klientov, bude to iba môj osobný image. Podrobnosti ešte nemám dokončené. Boh je môj vedúci projektu a hlavný riaditeľ. Musí byť niekde viditeľný:o) tak je to zvykom :o)

Zostala som sama, ja a moja myšlienka, zatiaľ+ vlastne je so mnou Pán, a čaká, čo s tým urobíme:o)

+

Príď, Duch svätý...

+

Poradenstvo dojčenia bolo odrazovým mostíkom, že som vôbec začala o niečom takom uvažovať. Mám mnohé príklady iných ľudí, ktorí prekonali seba a svoje "zabehané spôsoby" práce a skutočne niečo vytvorili. Teraz vidím, ako nás naše spoločenské zriadenie "uspalo"  a ako nám vlastne padne zaťažko, robiť niečo iné, ako robia všetci okolo nás. Dnes sú mohé firmy a sú mnohí malopodnikatelia. Jedni viac, iní menej úspešní. Z kresťanov sú tiež mnohí, ktorí jednoducho začali... a sú činní. Modlím sa na ten úmysel, viem, že Boh dá, ak skutočne chceme On pomôže, pošle nápady, prostriedky aj ľudí. Nebude to "iba" poradenstvo dojčenia.o) bude to viac, ako to. Ide o rodiny, o mladých ľudí alebo o závislosti, ktorých je stále viac... Povzbudil ma sv. Otec františek. Chce Cirkev, ktorá sa hýbe.o)

+

Prosím o odvahu a o podporu Boha. Máme vo všetkom komunikovať s Ním. On nesklame.

Nemusím to mať. Je to zatiaľ "cvičenie" rozumu, previerka mojich schopností a možno niečo viac, asi ako "nespanie na vavrínoch", lebo budúcnosť (tam kde som) nie je tak istá, ako sa zdá, a je tu aj moja túžba deliť sa s inými o to, čo potrebujú, čo by im pomohlo a čo by som im rada chcela a vedela dať. Uvidíme :o)  (ja a Duch svätý :o)

Nech vás žehná Pán!