v živote kresťana je potrebnou esenciou, oživí, čo vyzerá pochmúrne, vnáša radosť do života. Radosť je darom Boha.
Mnohí svätí mali humor, ktorý chýba v našom živote, v našom svedectve.
Spomeňme len pár - Terézia z Avily, Philip Neri, František, Thomas Morus...
Terézia z Avily hovorievala, že nechce mať nič spoločné so "svätými", lebo majú nastrojenú tvár a necíti sa dobre v ich prítomnosti. Od nej pochádza aj známa báseň o starnutí...kde s humorom opisuje samú seba. Ona trpela veľké zdravotné problémy počas života, nesústreďovala sa na ne, miesto toho hľadala príčiny nepriateľských vzťahov u žien v kláštore a ponúkala rady na ich zmenu.
+
Filip Neri vždy niečo prešvihol s jeho humorom, ktorý v tých časoch vôbec nepôsobil humorne. Hral pred kolégiom futbal s jeho klobúkom, nakoniec ho odhodil so slovami: "...ten je pre svätých, mne nesvedčí".
+
František z Asissi sa radoval v každom počasí:o) V každej situácii. Nazýval telo bratom oslom, vždy našiel dôvod k radosti, ktorú vyžaroval celou bytosťou.
Zdroj radosti je Boh, jeho Láska a život s Ním, ktorý je tak úžasný, že to nemôžeme skryť.
Humor je gombík, ktorý zabraňuje, aby nám praskli nervy:o)
Prosme Ducha svätého o dar humoru, aby sme s jeho ľahkosťou a s úsmevom, ak nie na tvári, tak istotne v srdci, znášali denné trable, ktoré sa tak môžu stať dôvodom k radosti.
A čo pápež František? Má úžasný zmysel pre humor, ktorý priam presvitá jeho osobnosťou a vykukne vždy znova, kedykoľvek sa stretá s inými.
Verím, že jeho jednoduchý spôsob komunkácie a jeho radostná osobnosť časom odzrkadlí aj na nás, ktorí s pozornosťou sledujeme nejeden príhovor:o)
Želám nám všetkým, aby sme sa stali radostnými poslami dobrej zvesti Božieho slova, ľuďmi radosti z Boha, a jej svedkami dnes:o)
Slzy pokánia patria do súkromia - úsmev a rodosť z odpustenia sú darom pre všetkých
Radostného darcu miluje Boh aj ľudia