Дневники

« Назад

Zmena pohľadu

Zmena pohľadu

Veci, ľudí aj udalosti môžeme v živote vždy vidieť z dvoch strán. Nie je to náhoda.

Život nám neraz pripraví prekvapenie.

Počula som pekné vyjadrenie - Boh nám vždy pripraví nejaké prekvapeniesmiley. On je veľmi živý a úžasne kreatívny! Čo nestihnem robiť podľa môjho strešteného a na hlavu postaveného "programu", urobí On obratom rukysmiley. Vyrazí mi dych od prekvapenia a potom, keď sa znova nadýchnem, môžem sa smiať z plného hrdla, nech by to bolo čokoľvek, čo ma práve prevaľcovalo.

Je to vec pohľadu!

Tak, ako sa na známy polonaplnený pohár dívame ako na pol plný alebo pol prázdny, podobne je to v živote. Všetko má vždy aj skrytú hodnotu... DAR. Na prvý pohľad ho nevidíme. Ak sa nám podarí zostať pokojným (v srdci )- to je veľmi dôležité , dá sa to nacvičiť, ani ja som to predtým nedokázala. To, že "nikdy nie sme sami" - vôbec nie je fráza. je to skutočnosť. Fyzicky nikoho neuvidímesmiley, Môžeme si byť istí, že nám stoja po boku mnohí anjeli! (ako vieme, sú to čisto duchovné osoby:o) preto ich nikdy neuvidíme, leda že by nás Boh chcel mimoriadne "prekvapiť".)

+

Ak pozerám späť, bolo toho hojne, kedy ma môj Boh Otecko riadne prekvapil. Aj mi vyrazilo dych, keď si spomeniem na tú nedeľu, keď nás v okamihu vytopilo ako myškysmiley! Už vtedy, v tom momente záplavy našej pivnice a pivničných priestorov - sú to tri miestnosti - mi dal pokoj srdca. Vôbec som sa nepreľakla a nezačala som hystericky pobehovať, ako by som to isto spravila v minulosti. To bol dar sily v momente prekvapenia, ktorý je ten najťažší. Potom už išlo všetko ako mohlo a ako sa dalo. Robili sme do noci, kým sme všetko ako tak vymietli a postavili na provizórne miesto. Podarilo sa mi ešte vniesť do celej situácie aj porciu humoru, za ktorú tiež ďakujem Bohu. Išlo tak všetko ľahšie, zmizlo napätie, situácia, hoci neľútostná - mnohé úplne zničené veci - predsa prebehla v rámci únosnosti. A ešte ďalší dar - prestalo pršať! V tej celej situácii som dokázala vidieť dary a nevychádzala som z údivu! Že sme boli doma! keby sme boli preč, no nechcem pomyslieť! Mnohé mnohé veci boli totálne zabezpečené a pod ochranou! To sa nedá odškriepiť a môžem len ďakovať za ochranu a pomoc Božiu. Pri tom celom som zistila, koľké veci sú totálne zbytočné..., čo ma motivuje k rozvážnemu zaobstarávaniu skutočne potrebného, nie tak, ako nám to strká do pohľadu komercia a trh.

Dnes ďakujem Bohu za jeho ochranu, za jeho humor, za všetko, čo ma v mojom živote TAKTO naučil!

Ďakujem za jeho plány, ktoré sú totálne iné, ako tie "moje", bez ktorých sa zaobídem, bez tých Božích prekvapení by som už nikdy nechcela byť!

Ďakujem, Otecko! Milujem tvoje dary!!! heart

+

Obrázok: "Usínam v pokoji, v istote, lebo môj Boh bdie nadomnou, nebojím sa!" Amen. Aleluja!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Najkrajší dar, ktorý nám dal Boh- LÁSKA.
.Bola raz jedna rodina, otec, mama a malá, deväťročná Katka. Rodičia veľa pracovali, aby sa mali dobre a naozaj, nič im nechýbalo. Teda aspoň si to mysleli. Raz bola Katka prenocovať u svojej kamarátky Adelky. Večer, keď si ľahli spať, prišla Adelkina mama, obom ponaprávala prikrývky a pobozkala ich na čelo. Mama pritom Adelke zašepkala: „Ľúbim ťa“. A Adelka jej: „Aj ja ťa ľúbim.“ Katka bola z toho veľmi prekvapená a zároveň nešťastná, že jej rodičia je nič takéto nepovedali. Celú noc nemohla ani oko zažmúriť. Keď prišla domov, bola až nahnevaná, že u nich doma nič také nefunguje. Potom sa však rozhodla: „Keď to nevedia oni, musím začať ja.“ A vytrvalo začala hovoriť rodičom – mame aj otcovi – vždy večer alebo pri rozlúčke: „Ľúbim ťa.“ A potom ich pobozkala. Rodičia boli v rozpakoch, čo to robí, inokedy sa smiali a nevedeli ako reagovať. Katka však bola vytrvalá. Raz večer však Katka na to zabudla. Vtedy mama prišla k nej – už ležala v posteli – a spýtala sa: „A kde je môj bozk?“ Katka si hneď sadla a pobozkala ju: „Ľúbim ťa, mami.“ Mama odpovedala: „Aj ja ťa ľúbim.“ A potom dodala s predstieranou prísnosťou: „A už nikdy ma nezabudni pobozkať!“ Katka sa zasmiala: „Dobre, mami.“
Отправлено в 09.05.13 21:12.
Krásneemoticon Vďaka! Presne to - ak nedostaneme, môžeme dať my! Pekný príklad dieťaťa, ako sa vyrovnať s niečím, ak to nedostávamemoticon
Отправлено в 09.05.13 22:08 в ответ на Anna Högerová.