Mnohé moje blogy sa môžu zdať prehnané. Prisladké. Naivné.
Tu je malé vysvetlenie.
Nie som ani naivná, ani sa nepohybujem mimo reality.
Žijem v takom svete, ako každý iný. Môj svet je tiež natlačený negatívnymi správami, zážitkami, udalosťami a krížmi, ktoré ma stretajú v mojich dňoch.
Jeden kríž je môj vlastný. Môj nástroj spásy.
Je to moja povaha, moja osoba so všetkým, čo som. Boh ma stvoril nádhernú a úžasnú. Musím však prísť k tomuto čistému a krásnemu prameňu krásy a dobra - k človeku, k tej žene, ktorá je taká, ako ju zamýšľal Boh.
Iné kríže sú blížnych. Ich nedokonalosti, boje, zranenia, ktoré nosia, ktoré im spôsobujú bolesť a trápenie a ktoré mnohokrát rozdávajú iným okolo seba. Ďakujem za ne. Učia ma nebyť sebeckou. Učia ma pokore. Môj kríž je im veľmi podobný. Aj môj kríž často zraňuje iných, nie iba mňa.
Kríže ma usmerňujú, vedú a ukazujú mi smer, ktorým mám ísť, ako si zvoliť to, čo ma premieňa v dokonalosti. Kríže ma učia dialógu, v ktorom mám ešte stále dostatočnú, naprávajú ma, narovnávajú moje zhrbené spôsoby, lebo ešte stále v mnohom zlyhávam. V živote, a aj na blogoch.
Spôsob zdieľania
Skúmala som túto vec a prišla som na to, že moja voľba zdieľať pekné, dobré a radostné je protipólom k škaredým, surovým, prehnane zoškliveným zdieľaniam rôznych médii. Je pre mňa tým, čo ešte v mojom živote chýba. Nehľadám vtedy riešenia, Niekedy však prídu ako bónus. Chcem zdieľať dobré, pekné, čisté a radostné. Chcem tak obohatiť iných. Nemám v úmysle, aby som sa v tom uzatvárala. Isté riziko tu však je!
Stretám v živote mnoho špinavého, úbohého, nedobrého a škaredého. V sebe a okolo mňa. Je mnohé, čo treba čistiť a obnoviť. Túžim po kráse, túžim po dobre, milujem dobré a krásne, hľadám Boha Lásku, túžim po láske k ľuďom, chcela by som im z nej darovať. Mnohí veľmi trpia jej nedostatkom.
Text mojich blogov nevnímam, ako sladký a prehnaný. Mnohí ho tak vnímajú a rozčuľuje ich to.
Krása nie je prehnaná, je krásna až vyrazí človeku dych. Láska je úžasná a každý ju chce zakúsiť, neodtlačíme ju od seba, že je sladká a prehnaná.
Spôsob jej sprostredkovania človekom môže však byť takým byť. To provokuje v negatívnom zmysle, vyvolá odmietanie, neprijatie. Znehodnocuje zdieľanie.
Ak sa taký spôsob vydaril mne - ospravedlňte prosím. Na štýle zdieľania stále pracujem. Deň čo deň, kým bude lepší, kým bude veľmi dobrý.
Nefiltrujem nasilu iba pekné, dobré atď. Mám túžbu také zdieľať. Možno preto, že som presvedčená, že sa tak môže šíriť dobré a krásne. Je to jednoducho ako náplň do pera, ktorú potrebujem do zásoby.
Plním moje srdce dobrým, krásnym, vzácnym a hodnotným. Plním ho takými myšlienkami, slovami.
Moje oči chcú hľadieť na Pána. Hľadím na krásne a dobré.
Moje uši chcú zachytiť hlas Pána, preto počúvam také slová, kde by som ho mohla začuť.
Mojim úmyslom je, podeliť sa o to, čo by možno povzbudilo aj iných.
+++
Toto a aj každé iné bohatstvo je však na rozdávanie! Nie na hromadenie!
Nemalo by zmysel, mať a byť dobrý, krásny, svätý, ak by to neslúžilo iným!
Sme jedno telo, jedna duša, jedna Cirkev, jeden Boží ľud.
Moje čokoľvek je Božie v mojom správcovstve, aby prinieslo násobok...
+
Ak sa stretám biedu, skúmam, ako nájsť Pána v nej, On je všade, je aj v biede mojej aj v tej, kde sú iní. S Ním hľadám, ako pomôcť... Nejde to vždy nejakým okamžitým riešením. Najskôr modlitbou. Ak má prísť riešenie, nájdem ho a ak môžem a viem, vykonám.
Možno sa príliš obávam toho, že sa zašpiním...
Viem, že darovaním neschudobnieme, preto kontaktom so špinou a zlom sa nestaneme takými...
+
Nesmiem hľadať iba dobré a krásne... Mohla by som čičíkať moje ego!
Mohla by som stratiť z pohľadu Krista!, (seba!), brata, sestru, lebo je tam bieda, alebo holý život bez krásy...
Nesmiem sa vyhýbať konfrontácii s tým, čo nie je dobré, nie je čisté, krásne, čo trápi mňa a iných a čo nám spôsobuje bolesť, chorobu, smrť ducha i tela - zlo a bieda vo svete. Týka sa ma. Žijem uprostred tohto sveta. Je to aj moja vec..., aby zlo do nášho sveta nepatrilo, aby nebolo podporené dokonca šírené. Boh nám ho zveril do správcovstva. Zveril ho ajmne.
Zlo má rôzne podoby.
Musí sa riešiť! Na tom treba pracovať. Je to ťažká práca, no nie sme sami. Je s nami Boh. Tu musím pracovať aj ja!
Musím dať pozor,
aby som nechtiac či bez uvedomovania si toho neodmietala realitu,
na ktorej zlepšovaní a skrášlení
som povinná pracovať.
+
Boh ma učí. Som v škole Ducha Božieho. On je môj Otec, je môj učiteľ.
Boh tvorí. On robí nové. On obnovuje všetko. On mení nečisté na krásne, tvorí z úbohého nádherný skvost.
To je náš Boh - tvoj, môj.
Boh ma učí, ako sa stať darom.
Učí ma, ako stretávať biedu a škaredosť, aby sa po stretnutí s Ním zmenili na krásu a dobro, lebo všetko ozdravie, a skrásnie, ak sa toho dotkne Boh.
Už nemám strach z toho, čo nie je krásne a hodnotné! Aj tam je ukrytý drahokam, krása a dobro.
Čaká na nás, aby sme ho odkryli, vyčistili a priniesli Bohu.
Čaká aj na mňa.
Áno, Pane! Pošli mňa!
+
Som na ceste.
Stávam sa.
Kráčam v Božej realite sveta. Oslavujem Boha a ďakujem mu. Teším sa kráse a dobru, odkrývam ich postupne tam, kde je ukryté, kým sa nestanú viditeľnými.
Raz sa staneme darom jeden druhému.
Raz sa staneme darom Bohu a iným.
+
Ďakujem Bohu za krásu,za dobro a za lásku v každej podobe!
Ďakujem za tú priezračnú, krásnu a čistú lásku. ďakujem za úbohú, lebo tá ma učí pokore... Vždy ma núti hľadieť aj na seba, potom ma odzbrojí, a ja už nedokážem súdiť brata...
Ďakujem za dobro Boha a ľudí!
Ďakujem za ľudí, ktoríaj vo mne vidia poklady, hoci sú často zafúľané a zakryté...
Ďakujem za ľudí, ktorí nikoho nevylúčia zo svojej lásky...
Ďakujem!
Chvála Kristovi a Márii!
MK