Дневники

« Назад

Dary pre iných

Dary pre iných

Starší brat je mladšiemu vždy oporou. Vie, ako na vec, má nápady, má dary, ktoré sú pokladom mladšiemu. Máme dary, máme ich nie len pre seba. Máme ich pre iných.

 

Nemusíme si závidieť dary.

Má ich každý! Máme bohatstvo darov, mieru preplnenú má každý z nás. Ak niekto vyzerá "ako keby" bol lepšie vybavený, než som ja, nie je tak. Ja mám iné vzácne dary, mnohé, mám bohatstvo. Môžem sa však od neho mnohé naučiť. Nemusím mať "tie isté" schopnosti a dary. Mám vlastné, taktiež úžasné a veľmi dobré, ktorými sa ja môžem zdieľať s inými, ja môžem nimi pomôcť inému. Sme darom pre iných. Buďme si vedomí, nie sme tu pre seba! ani nie iba pre "vlastnú" rodinu, iba pre moje spoločenstvo. Sme tu, aby sme SPOLU kráčali svetom vo viere a v nádeji, s bratmi a sestrami na úrovni rodín, aj mimo rodín, spoločenstvá jedno pre druhé a spolu zasa pre ďalšie.

Človek, ľudia, spoločenstvá, národy

Jeden človek je ako kvások, môže naplniť radosťou a obdarovať svojimi darmi mnohých iných ľudí. Podobne viac ľudí môže tvoriť spoločenstvo, zasa ono môže obohatiť spoločenstvo iných. tak je to aj na úrovni národov. Jeden má dary, iný iné dary a navzájom sa môžu posilňovať a obohacovať.

Mám radosť z rôznorodosti

Mám radosť z ľudí rôzneho pôvodu. Mám radosť z toho, že vďaka daru reči sa môžem dorozumievať s mnohými ľuďmi rôznych národností a rôznych krajín. Ďakujem Bohu za tieto dary!

Bratia a sestry z nemecky hovoriacich krajín, z Nemecka, z Rakúska a zo Švajčiarska sú pre mňa veľkým bohatstvom. Ako vieme, Rakúsko aj Nemecko (o Švajčiarsku zatiaľ neviem presné info) a samozrejme Maďarsko - všetky krajiny majú bohaté tradície, nielen ľudové ale cirkevné a liturgické. Je zaujímavé, že s Rakúšanmi a s Maďarmi nás spája dávna minulosť. Máme spoločné architektúry, mnohé budovy sú z čias spoločnej existencie Rakúsko Uhorska! V súčasnosti ma veľmi inšpirujú mnohé ich činnosti. Mám na mysli Rakúsko a Nemecko, Švajčiarsko. Maďarskú reč "zatiaľ" neovládam, kto vie. Možno sa ešte pridá. Viem, že na Slovensku je mnohé úžasné a krásne, dobré, hodnotné a máme veľké dary a bohatsvá, ktoré by sme mali odovzdávať a rozmnožovať. Bolo by  super, keby sa Slováci angažovali podobne ako hore uvedení bratia a sestry, ktorí spolu tvoria veľké spoločenstvo. Mnohí tak už dávno robia, naši misionári a ich pomocníci. Je nás viac, ktorí by sme mohli zatiahnuť na Pánove moria sveta!

Našim starším bratom bolo (je) Česko. Mali sme niekoľké smutné skúsenosti v minulosti, spôsobené dejinným vývinom. No tie majú aj mnohé iné národy, napr. Juhoslovania, Rusi, aj francúzske koloniálne národy. Angličania sú známi tým, že ich krajina bola mnohokrát doslova zničená - epidémiami, vojnou - a oni sa jednoducho znova postavili, vybudovali si novú krajinu!

Nemusíme sa tým trápiť ani tým opovrhovať. Bohu slúži všetko. On je tu v celých našich dejinách, so všetkým, čo v nich je. Aj to, čo bolo. Negatívne a rozdeľujúce z minulosti je treba odložiť navždy do Božieho Milosrdenstva. Sú minulosťou. Nemali by sme, nesmieme so sebou nosiť negatívne a deštruktívne "spomienky" na minulosť. Osobne a spoločensky. Je to záležitosť odpustenia vo veľkom. je to odpustenie a zmierenie sa na vyššej úrovni. Súčasnosť nám ponúka nové možnosti, z ktorých môžeme všetci jedine profitovať. Treba ich uvidieť, skúmať a prijať, rozvíjať. Sú tu úžasné potenciály.

Nebojme sa!

Nebojme sa objavovať vzájomne dary, ktorými nás obdaril Boh! Nebojme sa, deliť sa o ne s inými! Veď je to našou úlohou - máme byť darom pre iných, pre svet! A to nie len na urovni vlastnej rodiny, spoločenstva. Kľudne sa pozrime ďalej k iným spoločenstvám, pozrime aj k iným za hranice vlastného štátu! Uvidíte, aké krásy stvoril Boh, akých ľudí!

Nebojme sa učiť sa reči! Je to tak potrebné, ako učenie sa abecedy. Hlavne deti, mladí a mladí dospelí! Tí starší, mnohí z nich sa reči učili, vedeli dokonca viaceré, práve vďaka vtedajších spoločenských systémov. Ako sa im to zišlo dnes! Mnohí z nich sú prekladateľmi literárnych diel, tlmočníkmi na stretnutiach, sprievodcami na cestách po svete!

Teraz máme pápeža Františka I. z Latinskej Ameriky. On hovorí taliansky, latinsky, anglicky, nemecky, španielsky... Náš drahý Benedikt XVI. hovorí aktívne mnohé reči... Nečakajme na zázraky, rozhodnime sa  byť sami zázrakmi! Máme dary, použime ich!

Prosím rodičov, starých rodičov aj mladých  - inšpirujte svoje deti, vnúčatá a bratov a sestry! 

UČTE SA REČI!!!! Je našou povinnosťou dobývať svet, dobývať nebo!

heartMK

PS:

Nejde to hneď s radosťou... Stojí to niečo. Je potrebná námaha, aj sebazápor. Cvičíme sa aj v trpezlivosti. Dakedy sa musíme k učeniu aj dotiahnuť, dotlačiť nasilu, úplne bez chuti učiť sa. Každý z nás to pozná. Stojí to však za to.

Želám vám Božie požehnanie, odvahu a chuť do učenia rečí!

Vezmime si príklad z našich pápežov, a aj od mnohých ľudí, ktorí už rozumejú iným rečiam: rozvíjajme potenciál, ktorý do nás vložil Boh!

Začiatok býva náročný, ako vo všetkom. Preto sa to aj volá  - cudzia reč - všetko cudzie nepoznáme, preto ani nemôžeme mať v tom záľubu! Keď sa spriatelíme,  s niektorou inou rečou, potom je to už len hra! Ak máme obľúbený obor, začnime v ňom so slovnou zásobou. Potom pridáme ďalšie. Ani sa nenazdáte a budete vedieť reč!

Moja sestrička sa učila výrazy pre počítače a počítačové programy v práci, v rámci "povinných školení" a pri štúdiu. Jedno išlo za druhým a teraz vie toľko slov, že môže rozumieť hovorenej reči. Potrebovala tie reči v práci. Angličtinu, nemčinu. Ovláda ich už veľmi dobre. Tiež by sa ich nebola učila, keby "nemusela". Moja druhá sestrička sa učila angličtinu tiež pre prácu. Nešlo to, ako si myslela, ona mi hovorí, že "nemá nadanie na reči". Ja hovorím, že každý ho má! treba ho iba trénovať. Niekedy - často - proti vôli, len vôľa "nechce". Preto nechceme.

Dúfam, že sa necháte inšpirovať! Posielam k Bohu za vás modlitby! Nech vás inšpiruje a motivuje Duch Boží, darca všetkých darov!!! Amen!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Mária moja, hovoríš mi z duše a je to prejav, ktorý by si mohla kľudne predniesť aj v Európskom parlamente.
Moja generácia Nemcov na Slovensku vymiera,podľa štatistík je nás len 4700. No máme tu pri hranici aj ľudí, ktorí rozprávajú goralsky a to je iba skok k naučeniu sa poľštiny, čo je tiež pekná, ľubozvučná reč. A celkovo: dnešná generácia detí už nerozumie českým rozprávkam....Lenže: to zabúdanie by malo byť podnetom aj na odpustenie,čo iné národy urobili Slovákom v minulosti. A spory sú dodnes. Zistila som len jedno: medzi jednoduchými ľuďmi nie sú.Je to ozaj "panské hucútstvo". Za komunizmu sme si robili duchovné cvičenia v Slánskych vrchoch, len3 km od maďarskej hranice a 3 km od najbližešej dedinyV malej chatke sa nás tlačilo osemnásť. Kžaz nám mohol odprednášať a pospovedať nás, ale nemohol nám odslúžiť sv. omšu. Na tú sme museli do dediny. Miešanej. Bolo pre nás zážitkom, ako si ľudia oboch národov pred kostolom podebatili a pán farár, ktorý slúžil denne dve omše- voboch jazykoch. Ke´d nás tetušky videli denne na sv. omši, ponúkali nás ovocím a dali nám zeleniny, že nielen duch, ale aj telo sa posilnilo. Ak žijú medzinami ľidia, ktorí r.1938 boli maličkými deťmi, čo už tí za to môžu, ako bolo ! Uchovajme si svoje kultúry a jazyk, ale majme sa radi a naučme sa komunikovať, netvorme si sami závory. emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon
Отправлено в 19.03.13 20:58.
Ááááááááááááááááááááááno! Veď ako môže Cirkev byť pre všetkých, keď sa národosti nemôžu vzájomne prijímať! Presne o tom to je! Zmierenie sa a vzájomné prijatieemoticon
Отправлено в 19.03.13 21:03 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Možno to urobím - s tým parlamentom - ja som schopná všetkého! Keď žena niečo robí, tak dokonale! emoticon hovorí sa o nenávisti ženy al. o jej láske. A platí to aj o odvahe!
Отправлено в 20.03.13 8:31 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.