Čo je spoločenstvo? Je to skupinka 2 alebo 3 ľudí. Je to skupina ľudí, bez ohľadu na počet, druh. Je to skupina ľudí, ktorí sa milujú, dávajú iným lásku aj seba a ich srdce živí Boh. Takí hľadia smerom k Bohu a smerom k blížnemu. Je to skupina ľudí, uprostred ktorých kráča Kristus.

Spoločenstvo sú už dvaja alebo traja, ako vieme z Písma. Nie je treba silou túžby vymáhať viac. Ak má byť viac, Boh vzbudí, ukáže, pošle,dá.

Spoločenstvo ľudí bez ohľadu na počet a druh máme vždy okolo seba.

Je to v rodine, zasa sú to aj dvaja alebo traja = plnosť - alebo viac, ako Boh dá. Je to aj spoločenstvo v škole, v práci, v kostole, v skupine.

Rodina je osobitným spoločenstvom, najdrahším súčasne však najzraniteľnejším, lebo vieme o sebe VŠETKO. Nič tu nie je skryté, všetko je videné. malo by byť. Nie pre nedostatok taktu, ale pre skutočný, vrúcny záujem jedného o druhého.  Aby sme žili lásku, musíme sa ju naučiť žiť ju tu, v rodine, kde vieme mnohé. Aby nás to všetko, čo "vieme" nestiahlo do kritiky, posudzovania, nelásky. Tu je treba najviac odpúšťať, tu je treba mnohé vidieť "inými" očami - očami Boha, aby sme nepadli vo vlastnej slabosti pre "neprávosť" od brata. V rodine sa uskutočňujú boje, zápasy a víťazstvá. Spoločne, jeden s druhým a jeden pre druhého. Ba je tu viac.

Rodina môže slúžiť iným svojim spoločenstvom. Je to ako dávanie darov. Ak ja dostanem rodinu, je to môj dar. mojou odpoveďou Bohu je zasa dar - odo mňa k iným. Je našou úlohou dívať sa, počuť, aby nikto nebol sám.

Spoločenstvo bez ohľadu na druh (ľudí, ktorí ho tvoria):

 

Spoločenstvo ľudí, kde sú mladí, deti, starší, bohatí, chudobní, mladíci, dievčiny, zamestnaní, bez práce, študenti, školáci, dôchodcovia, mladomanželia, ľudia bez domova, deti bez domova...,

Tu sú jedni pre druhých, aby si vzájomne slúžili. Sú tu zdraví pre chorých, mladí pre starších, mladí pre deti a rodiny, bohatí pre tých, čo nemajú nič, rodiny pre tých, ktorí sú bez rodín, vidiaci pre nevidiacich, chodiaci pre tých, čo nechodia...

Potom sú ešte spoločenstvá pre rast vo viere.

Tie môžu byť zložením homogénne - rovnocenné. t.j. rodiny, mladí, starší, mamičky, bývalí väznení a pod.

Podstatné je, aby silní ( vo viere) boli prínosom  pre slabších - hoci je tomu tak aj opačne! Lebo každý obohacuje..., Dôležité je, aby slabí nezostali nikdy bez človeka.

Mohli by sme pokračovať ďalej, kým by sme našli spoločenstvo pre každého.

Na oboch stranách je potrebné len jedno: CHCIEŤ.

Boh bohato odmení oboch. Tých, čo spoločenstvo dajú aj tých, ktorí ho prijmú.

+

...život je cesta, my sme na púti so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle, ktorí veria v život, lásku a odpustenie. A je nás veľa, pretože viem, že ste tam vy: muži a ženy, ktorí veria v život, ste ľuďia, ktorí veria v lásku, lásku, ktorá je súcit, ktorá je odpustenie, ktorá znovu začína, láska, ktorá je verná! Koľko ľudí čaká na tieto veci aj v prípade, že neveria v Boha! Máme šťastie, že toto všetko nielen poznáme a hľadáme, ale môžeme to realizovať, veriť a prežívať stretnúc nášho Stvoriteľa.

Sr. Elvíra, spoločenstvo Cenacolo

+

A tí, čo sú "sami"?

Nikto nie je sám! Každý má spoločenstvo s Bohom.

Niekedy je človek fyzicky  alebo duševne sám. Môže dokonca žiť v rodine a je sám! Dieťa môže mať oboch rodičov a je samé! Človek sa však môže sám izolovať. Je to na nás, ako sa rozhodujeme, čo chceme, čo dovolíme a k čomu sa prikloníme.

Aktívni, zdraví, silní - majú hľadať tých, ktorí by mohli byť v núdzi.

Tí, ktorí sú sami, z akejkoľvek príčiny - majú tiež hľadať. Hľadať možnosť, čo by mohli urobiť oni. Pre seba, aj pre iných. Iní potrebujú ich prítomnosť, skúsenosti, bohatstvo ich osobnosti a mnohé iné. Najlepšie sa rozhodnutie  robí, v aktívnom veku, kedy sa môžeme rozhodovať medzi viacerými možnosťami.

No aj neskôr nie je neskoro!

Dnes sú iné možnosti, ako tomu bolo v minulosti. Nemali by sme na to zabúdať. Nie že by sme sa mali uspokojiť s mediálnou ponukou spoločenstva, to isto nie! Na druhej strane - cez médiá - rádio - kresťanské, samozrejme - alebo TV, internet, sú ponúkané v súčasnosti nielen rôzne kvalitné programy a veci na rozšírenie obzoru. Ponúkajú možnosť spoločných modlitieb, prenos svätej omše, vysielania z rôznych oblastí života, ktoré zasa môžu byť impulzom pre to, aké sa komu otvárajú možnosti. To môže viesť k skutočným, "živým kontaktom". Podobne, ako napr. cez portál Moja komunita Záleží na nás. Majme odahu a skúsme použiť aj niektorý z týchto prostriedkov. Možno nás navedie na myšlienku, čo by vyhovovalo nám. Možno nám dokonca sprostredkuje ľudí, s ktorými sa budeme môcť podeliť o radosť i smútok, ktorých môžeme stretnúť v rozhovore na telefóne, a možno čoskoro aj osobne Ak to budeme chcieť. Volajme k Bohu a nebojme sa volať k ľuďom! Je celkom možné, že oni čakajú práve na vás! Lebo jeden potrebujeme druhého! A sú mnohí, ktorí by sa chceli rozdeliť o radosť a spoločenstvo s inými, len nevedia ako na to. Tak si prosím vzájomne pomôžme!

 

Človek by mal by mať spoločenstvo s ľuďmi. Nemôže si ho vynútiť. Všetko nám dáva Boh. Niekedy niet možností, aby sme sami niečo podnikli, vytvorili, keď jednoducho "niet človeka", ktorý by tu bol pre nás. Niečo musíme predsa urobiť. Vyjadriť sa. dať iným najavo, čo by sme chceli, čo by sme potrebovali.

My, ktorí nie sme sami, ktorí sme dostali dar spoločenstva, by sme sa mohli zamyslieť nad  úlohou, - nenechať nikoho samého. Aby sme nezostali pred Bohom bez odpovede na jeho požiadavku lásky k bratom a sestrám, ktorí čakajú na človeka - Boží dar spoločenstva lásky.

Ak som sám/sama, môžem v modlitbe hľadať spoločenstvo. Boh vie o mojej potrebe. vypočuje ma, isto mi pošle niekoho, koho odhalím ako môjho spoločníka. Môže byť aj jeden, aby som mal spoločenstvo. Môže ich byť aj viac, ale stačí jeden. Mojou odpoveďou by malo byť vyjsť k iným. dať moje spoločenstvo iným, dať seba iným, fyzicky, alebo v duchu. Oboje je hodné pred Bohom. Boh totiž hľadí na srdce človeka. Rozhodujúci je môj zámer, môj úmysel. Spôsob mi ukáže Boh sám. Ja môžem počúvať a chcieť to prijať. Môžem byť darom pre iných. Mám sa stať darom.

„Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!” (Ef 5, 1-2),

Spoločenstvo žije z Krista.
Spoločenstvo prináša Krista iným.
Spoločenstvo sa delí o Krista s každým.

Spoločenstvo žije službu, žije a rastie službou iným.

Službou Slova, lásky, darovania Krista a darovania seba.

Spoločenstvo priťahuje silou Ducha svätého iných, má tendenciu rásť,

môže uzdravovať, môže kriesiť k životu, je obohatením sebe aj iným.

Spoločenstvo nesie bremená s bratmi a sestrami.

Nekritizuje, nekarhá, žije z Lásky Boha.

Slová ľudí v spoločenstve sú plné Ducha, lebo z neho žijú, v ňom sa hýbu a sú.

sú aj mlčaním s láskou a čakaním na Boha.

Lebo Boh je ten, kto koná. Nie my. On v nás a cez nás.

Spoločenstvo žije lásku.

Nie gýčovú, nie trpiteľskú, ale skutočnú, Božiu.

Lásku, ktorá miluje bez ohľadu na to, koho a prečo.

Je to Láska Boha, je bez predsudkov, súdenia, karhania,

lebo na to nemá dôvod.

Vie, že iba láska Boha prekoná  všetko ľudské, všetko malicherné a nízke,

v človeku samotnom i v blížnom.

Láska nesie brata v ťažkostiach, podá ruku, nesie bremená, poteší srdce, utíši plač.

 

Spoločenstvo je život.

Mení sa, rastie, vyvíja sa a zreje.

Nebojí sa ťažkostí malosti a ľudskosti, nebojí sa ťažkostí rastu,

lebo Kristus je uprosred neho a živí ho svojim Duchom, vodou Života.

Spoločenstvo je BOH S NAMI a MY v ŇOM.

Spoločenstvo sme MY.

 

MK

 

+++

Pre nás je najdôležitejšie, zachovať si rýdzosť Boha.

to znamená mať v srdci takú lásku, akou miluje Ježiš.

Aby sme teda zostali čistí,

je potrebné rozšíriť svoje srdce na mieru Ježišovho srdca,

a milovať VŠETKÝCH!

Potom tak, ako z miliárd premenených Hostií stačí jedna jediná Hostia,

aby sme sa nasýtili Bohom,

stačí jediný brat, ktorého nám Boh posiela do cesty,

aby sme mohli byť spojení s celým ľudstvom, ktoré tvorí mystického Ježiša.

Mať SPOLOČENSTVO s bratom - to je druhé prikázanie,

ktoré nasleduje hneď po prikázaní lásky k Bohu

a je jeho vyjadrením.

+

Chiara Lubich