Дневники

« Назад

Ešte stále nerozumieme???

Ešte stále nerozumieme???

Ešte sme nepochopili, o čom to tu je??? Je to o VZŤAHOCH milovaní! Je to o Bohu, o blížnom, o spoločenstve! Je to o Láske a radosti! Je to o radosti a láske Boha a bratov, sestier! Dajme šancu Láske Božej a láske ľudí! Nech je osobné svedectvo každého z nás svedectvom Viery, lásky, nádeje, pokoja a lásky k Bohu a k blížnemu! Nikdy bez lásky! Odhoďme osobné spory a hádky, pretláčanie sa mienok o iných, o veciach, o Bohu, o Cirkvi! Dovoľme si ten luxus, byť SPOLOČENSTVOM LÁSKY! Zdieľajme sa o radosti z Viery v Boha a o radosti z hľadania a nachádzania Boha kdekoľvek aj v Cirkvi!

Je smutné, keď vznikajú nedorozumenia. Býva tak aj medzi veriacimi, ktorí žijú s Pánom. Patrí to k rastu a dozrievaniu patrí to k človeku. Dôležité je nekonať nič, čo by mohlo ublížiť inému. Je vecou každého z nás, ako pochopil slobodu slova. Je vecou každého, ak ju NEPOCHOPIL. Vedzme však, že aj z nepochopenia veci MÁME STRATU LÁSKY. Nie sme s Pánom!

Myslím si, že by sme sa mali na chvíľu vrátiť do školy slušného medziľudského správania sa. Alebo skôr do škôlky...! Veď "všetko, čo som sa naučil, naučil som sa v materskej škole" - citát knihy, ktorý je zároveň názvom knihy. Nezaškodilo by, zopakovať si malý katechizmus. Aby sme nedostali od Pána - nie od kňaza - z lásky nedostatočnú.

Nie je to o známkovaní, ani o upomínaní. Je to moje osobné zamyslenie sa po čítaní istých príspevkov a komentárov. Je to moje verejné vyznanie a prosba o odpustenie na verejnej stránke Moja Komunita, keďže sa tu všetko deje verejne. Je mojou povinnosťou, správať sa tak, aby z toho nikto nemal škodu. Priamo či nepriamo. MÁM ZODPOVEDNOSŤ za to, čo píšem, ako komentujem a za to, aké pred inými katolíkmi dávam svedectvo. Mám zodpovednosť za moje správanie sa na tejto stránke.

Sú pravidlá - pravidlá správania sa doma, na ulici, v škole, na pracovisku, v spoločenstve. Sú aj pravidlá správania sa na internete. ( Zákonníctvo...) Sú pravidlá Božie - pravidlá lásky a viery v Boha ( Nový Zákon). Komunikácia na internete je verejná... Má široké pole pôsobnosti, Sú prítomní mladí, starší, študenti, deti. Na internete môžu komunikovať aj kriminálnici (všeobecné, neviazané na kohokoľvek!) môže  komunikovať každý. A sú tu aj katolíci... rôzni, ako ich Boh povolal. A konvertiti, Boží miláčkovia.

pravidlá správania sa pre "starozákonných veriacich", ako sú vymenované v Starom zákone... oko za oko, zub za zub... Sú aj Pravidlá Nového Zákona.. je vlastne jediné - MILUJ - Boha a blížneho. Každý sám vie, kde sa práve nachádza. Pravidlá  sú aj na internete. Komunikácia je verejná. Dôsledok šírenia správ je tiež verejný. Komunikovať spôsobom, ktorý by niekoho pohoršil, je nemúdre a nezodpovedné. Ak si niekto myslí, že je v práve, mal by dať pozor, či sa nezmýlil... Daj pozor, ak si myslíš, že stojíš... aby si nepadol - ostražitosť pri slovných prejavoch... (Bohu je jedno, či máme pravdu alebo nie, pred Pánom platia iné pravidlá, pravidlá lásky!) .Všetko, bratia, nech vám slúži na rast a budovanie viery! povedal Pavol.  Ak sa však spôsob komunikácie zvrhne na nepriateľskú úroveň, ak sa zamieša výmena názorov, je to už niečo úplne iné než komunikácia na úrovni viery! Dovolím si pomyslieť i povedať, že Bohu je úplne jedno, či je to katolík alebo nie je, či je v Cirkvi a či nie je, je to raz a navždy Božia vec, nie naša!!! Kam sa až tlačíme, keď si myslíme, že sme v práve hovoriť iným, ako to myslel BOH? Kto že poznal kedy jeho zmýšľanie??? Bohu ide o niečo úpne iné. Prečítajme si Jána... je to celé o láske, jednote, vzájomnej úcte.

Keď napomínaš brata... rob to medzi štyrmi očami...Nesúď, aby si nebol súdený...

Treba dať pozor, treba rozlišovať v Duchu, aby sa nám nevkrádali osobné záujmy (osobná mienka, názory a ničotnosti!)  aby som netlačil inému "moje pravdy", aby som neprevracal jedinú Pravdu!

Keďže sme kresťanské i katolícke spoločenstvo, každý pozná Písmo sväté a hovorí, že poznal Pána. Mali by sme uvážiť, či náhodou nežijeme ešte stále podľa Zákona... či sme sa nevrátili o míle späť v našej láske k Bohu a k blížnemu! Vždy máme uvážiť, či ešte komunikujeme v prítomnosti Ducha svätého... V spoločenstve sme jeden druhému bratom, sestrou, priateľom, možno dokonca matkou, otcom. Hlavne ak ide o mladých vo viere, či konvertitov. Je to široké pole pôsobenia!

Zopakujme si

Prv než ideš pred oltár, spomeň si, či nemáš niečo, proti bratovi... inak sa vráť a zmier sa s bratom... smietka v oku blížneho a brvno v mojom oku...

V bratovi je prítomný Pán... Pán je v každom človeku... Preto treba mať úctu ku každému. Aj k neveriacemu, alebo a by bol človek vyslovene zlý (neviazaný opis stavu človeka).

Prv, než začneme písať komentáre, odporúčam schladiť osobné emócie, a radšej ísť do lesa, než písať bez súdnosti niečo, čo po dni oľutujeme... čo by sme najradšej vymazali, lebo sa v nás ozýva hanba a tlačí nás svedomie...

Prvé a jediné prikázanie znie: MILOVAŤ BUDEŠ BOHA... a druhé je v ňom už zahrnuté: MILOVAŤ BUDEŠ BLÍŽNEHO ako seba.

Kde sa stratila naša LÁSKA? Ani sme si nevšimli a stratil sa nám aj Pán!

Keby si hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými, mal vedomosti z teológie, politológie, histórie a mal by si tituly pred menom a za menom, a keby si mal všetko poznanie sveta i nebies, mystiky a zjavení Božích, a LÁSKU by si nemal... NIČ BY TI TO NEOSOŽILO!!!

Preto nám Pán hovoril, aby sme predovšetkým mali lásku! Inak je zbytočné celé naše poznanie, múdrosť, učenie a svedectvá a všetko, čo povieme a napíšeme nemá pred Pánom ŽIADNU HODNOTU!!! ON od nás žiada len jedno! Lásku!

Odpúšťajte si navzájom, ako vám odpúšťa Otec... pojem neznámy... Ako chcem, aby mne odpustil Otec, keď ja lynčujem slovami brata pre jeho spôsob reči, ktorú nechápem?

Pripravujem sa na sviatosť zmierenia. Preto tento príspevok. Som veľmi smutná z toho, čo si predstavujeme pod pojmom spoločenstvo, svedectvo viery. Som smutná z toho, aký príklad sme dali mladým kresťanom a konvertitom (Vďaka, Mária Irma!). Bratia a sestry vo viere, pre Lásku Božiu vás prosím, aby ste si nebrali z nás pohoršenie a ďakujem tým, ktorí negatívne a nepriateľské komentáre nepodporili a nepodporujú.

Tak si spomeň, odkiaľ si padol... a konaj ako prv!

Nie každý, čo mi hovorí: Pane... odíď, nepoznám ťa...!

Láska zakrýva mnoho hriechov... (nie prehliada, ospravedlňuje... ona ich nevidí, lebo je LÁSKA)

Trochu z morálky:0)

Vydáme počet za KAŽDÉ SLOVO... vyslovené, napísané...

Za KAŽDÚ MYŠLIENKU!!! Lebo z myšlienky sa rodí slovo (zo srdca vychádza všetko zlé...) a každý skutok, len pomyslené v srdci má hodnotu hotového činu (páter Hans Boub, katolícky kňaz)! Myšlienky bez lásky odháňajú Ducha svätého! Ak nie je v srdci človeka láska, nie je tam ani Duch svätý... On žije z lásky... ak v srdci človeka nenájde lásku, odchádza... je na to veľmi citlivý (podľa Jagues Phillipe, O Duchu svätom).

Slovami môžeme biť, aj zabiť blížneho! Slová na internete sú verejne prístupné!!! Slovami na verejnosti môžeme verejne biť aj zabiť brata!!!

Verejná mienka - mienka davu... osobná mienka na verejnosti, ktorá môže uškodiť menu a dobrej povesti blížneho! Je to jav rozšírený na politických a iných fórach! Ešte stále nerozumieme??? Prepáčte, nemám teraz nájdené zdroje, neskôr doplném citácie- pozn. Autora.

Čisté srdce

Srdce podľa môjho Pána, srdce plné Boha, plné lásky k Pánovi, k bratom a sestrám. Plné Ducha svätého. Plné skutočnej hlbokej a čistej lásky. Srdce a myseľ bez posudzovania iných, bez pohľadu na iných cez skrivené okuliare vlastného egoizmu, ktorý mi hovorí, že som lepší, ako oni... že ja mám pravdu, že ja mám to pravé poznanie... Chcem mať čisté srdce Pane! Ty si mi ho už dal. Ja ho však často zapĺňam hlúposťami. Chcem si čisté srdce chrániť ako oko v hlave, aby sa doň nedostalo nič, čo by sklamalo teba, môj Bože! Nechcem mať v srdci nič, iba Teba! Nechcem tam nechať nič, čo by urážalo a ponižovalo Teba, Bože, ani brata, sestru! Odpusť, môj Bože! Amen!

Radosť z Boha a z bratov, sestier, radosť zo spoločenstva

Pane, pomôž nám, aby sme sa vzdali všetkého, čo nás rozdeľuje! Ideme s Tebou! Ideme s bratmi a sestrami! Daruj nám znova lásku, radosť z viery a radosť zo spoločenstva aby sme jeden druhého niesli a chránili ako to robíš Ty! Ty z nás zasa urob spoločenstvo lásky a radostného zdieľania sa! Amen!

Ježišova modlitba:

Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nadomnou... hriešnym. (Modlitba Grékokatolíckych mníchov).

Ľutujem z celého srdca, čo som spôsobila mojimi negatívnymi komentármi a mojimi emotívne naladenými príspevkami na adresu Martina Švikruhu! Zriekam sa nepriateľskej, negatívnej kritiky, komentárov a akejkoľvek negatívnej a nekresťanskej formy komunikácie na verejnej stránke Moja Komunita! Viem, že to takto nemusím, Martin mi odpustil. Ja som to takto chcela urobiť. Oko za oko... :0) Ako svedectvo pre  iných.

PS: aj mne sa sem votreli emócie:0))) Preto je to také dlhé:0))

Idem k Otcovi... po odpustenie a po radosť zo spásy! Aleluja! Idem si po nové, čisté srdce! Idem s radosťou a pre radosť z odpúšťania. Chcem iba čistú vieru a čistú lásku môjho Boha, inak nič.

Modlím sa za nás všetkých. Prosím za Lásku a za radosť z viery., za radostné spoločenstvo lásky Božej. Modlím sa za to, aby raz, keď sa stretneme, ste mohli pomyslieť: "hej, to je tá katolíčka z internetu... super duša"! Nie, vážne. To iba pre úsmev:0) Poďme spolu chváliť Pána!

Našiel som cestu do radosti! Našiel som cestu do raja!!!!!!!!!! Juchúúúúúúúú!

Nech nás  žehná milosrdný Pán a nech nás učí žiť vždy a všade lásku! Amen!

Obrázok: z internetu - našiel som brata v Kristovi:0)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Anna Petrášová
:-)
.-)
.-)
dosť výstižné.
Náš život, naše vzťahy sú o zdieľaní, nie o boji. Boj už bol vybojovaný.
Отправлено в 03.10.12 8:55.
A o tom, čo svedčíme...:0) seba a svoju malosť alebo radosť z viery a z Boha, z blížnych, zo spoločenstva.
Отправлено в 03.10.12 9:11 в ответ на Anna Petrášová.
Máš absolútnu pravdu,keby to každý pochopil.Ja výčitky za to,čo som napísala nemám.Ostala mi akurát bolesť.Ospravedlňujem sa všetkým.Tu prispievať je riziko.Už som bola neraz "sfúknutá",nielen tu,asi je lepšie hrať polohu mŕtveho chrobáka,nič nevidím,nič nepočujem,i keď asi to asi nie je správne.Treba ustúpit novým "veciam".Mám pocit,že tu nejde o zdielanie Božej lásky.Tu niekto može,niekto nie,ale priviedlo ma to spoň k poznaniu,akí ľudia v skutočnosti sú,ked si vyhradzujú práva a hneď na strane druhej,blížny to právo nemá.Odvtedy ako tu prispievam,nezažívam povzbudenia,ale smútok a sklamanie.
Отправлено в 03.10.12 11:55 в ответ на Mária Künzl.
Draho sme boli kúpení. - "Milujte sa navzájom, podľa toho všetci spoznajú, že ste MOJI učeníci".
Отправлено в 03.10.12 13:11.
Nejde o výčitky. Ide o to,že sa stratíme v tých prečo. Nebuď smutná, počúvaj Boha vo svojom vnútri. On je Láska, On obnovuje Lásku a dá nám nové srdce plné Božej Lásky. Potom uvidíme nové a zaľúbime sa. Potom sa už nikdy nevrátime k starému životu:0)))
Отправлено в 03.10.12 15:07 в ответ на Nicole Kavuláková.
Mária moja,
nie som anjel.Včera si sa o tom presvedčila a dnes ráno som sa so slzami v očiach akože odhlásila z Mojej komunity.....povedala som si: ja tam už nič pozitívne nedám, ak niečo vo mne bolo, tak ten kus srdca som už rozkrájala a zvyšok oschol a rozpadol sa.
Nie som zdarvá. To ma dosť poznačilo, pretože v našej rodine býva dobrým zvykom dožiť sa aspoň osemdesiatky v plnom zdraví. Teším sa na nebo, ale predsa by som si len rada užila ešte trochu vtáčieho spevu, kvietkov a chrobáčikov, kým sa dostanem (cez oheň očistca?) k tým perlovým bránam a zlatým dlaždiciam nebeského Jeruzalema.
Márne starosti. Raz prídekoniec a nie som nevinná sv.Terezkaz Lisieux, ktorá si mohla rovno povedať, že pre ňu príde Ježiš, nie smrť.
Nechcem sa chváliť rodokmeňom, nieje najlepší, ale predsa na ňom žiari jedna hviezda.
MOJA MAMA.
Tá žila" radosť z viery, z Boha, z bližných". Plakať som ju videla. Nadávať nikdy,
od svojich 2 do 67 rokov života. Nežila v períčku, ani v ružovej záhrade.
Nepamätám, žeby vedome a dobrovoľne bola niekomu z ľudí čo len zlým slovom
ublížila.
Ja sa jej nerovnám. Ja som ublížila. Veľakrát. Spoločného menovateľa máme iba
jedného- nikdy dobrovoľne.
A preto- keby som sa pre nezvládnutie choroby musela rozlúčiť, aby som nebola na obtiaž, vy, ktorí sa cítite dotknutí, odpustite mi.
Zistila som, že som sa zatiaľ odhlásila iba zo stránky, a dalo sa vrátiť.
Отправлено в 03.10.12 17:16.
Mária Irma neodchádzaj odtiaľto prosím!!! Potrebujeme jeden druhého ako soľ na chlieb! Nikto nebude alebo nie je spasený sám!!! Preto nás Boh stretol tu na Mojej Komunite!!! Nik nie je dobrý, kým žijeme, máme problém zostávať čistými... všetci máme tento osteň, aby sa nikto z nás nemohol vyvyšovať nad iného. A hovoríš, že nič nemáš - máš nás a my teba!!! Neodíď, máme si ešte toľko toho čo povedať, smiať sa aj na kríži sa môžeme smiať, aj keď bolí! Robila som pár rôčkov na onkológii, viem, čo hovorím! Z toho smiechu sme žili - naši chorí z nášho a my z toho, že sme ich mohli rozosmiať úprimnou radosťou! Pokým dýchame, sme spolu jeden druhému oporou a bohatstvom!!! Mária Irma, azda nechceš vziať všetko čo máš so sebou do večnosti!!! Aj ke´d verím, že neodídeš do nej hneď! A ešte Boh je láska!!! Aj vrahovi odpustil Kristus na kríži - tie bežné ľudské hnevačky a zlosti... treba len vyniesť na svetlo, pred Boha (nie pred ľudí!) a ak ich úprimnne z celého srdca oľutujeme - to si už urobila, keď si ich objavila - ON ich v tom momente zlikviduje naveky!!! A ideme rovnou cestou k Nemu do neba!!! Dokonca môžeme ešte zažiť aj kus neba tu, na zemi...!!! NEODCHÁDZAJ PROSÍM!!!!! Potrebujem ťa!
Отправлено в 03.10.12 17:45 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Ešte niečo. Môžem s tebou ďakovať Bohu, že si sa dožila tohoto veku! My sa možno nedožijeme ani polovice - veď počúvaš správy, umierajú zdraví, a z plného života... hocikedy, a to že my sme ešte tu, je dar. Pre nás a pre iných. Môžeme ešte VŠETKO ZMENIŤ. Preto je ten dar drahý. Potom, po smrti, už nemôžeme nič meniť...
Отправлено в 03.10.12 17:40 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
uf, uf, žiačka nedávala pozor! 97 sa dožila moja mama. Ja mám iba 70.
Отправлено в 03.10.12 17:42 в ответ на Mária Künzl.
že IBA!!! Krásne! ešte vyblýskať tú krásu a potom to nebo!!!
Отправлено в 03.10.12 17:48 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Mária, v mene všetkých kresťanov, ktorí sa tu na MK snažia naozaj spájať (s láskou v srdci, nie iba v blogu alebo v komentári) ďakujem za tento blog!
Отправлено в 03.10.12 19:16.
Milá Majka, súhlasím s Tebou. Nech nás všetkých spája láska - svornosť - pokoj.
Отправлено в 03.10.12 20:12.
Nech nás všetkých žehná náš najdrahší Pán!!!! Ďakujem! Chváľme Pána, ktorý nám dáva svoje dary v hojnosti! Z milosti Božej... sú tie blogy! Amen!
Отправлено в 03.10.12 20:15 в ответ на Jana Znášiková.
Irmuška, prosím, neodchádzaj odtiaľto. Potrebujeme sa navzájom. Neboj sa, určite máš čo dať - práve vtedy, keď nevieme, nevidíme, zdá sa nám že už nič neostalo... môžeme dať najcennejšie poklady.

Posielam ti veľa modlitieb. Prosby i (alebo najmä) vďaky. S bolesťou, v slzách, ale i v radosti. Za tvoj život, za to, čím si pre mňa, za to čím si. Za to, čím je pre teba Pán. Za to, čím si ty pre Neho a čím ťa ešte len chce urobiť.

Keď zlatník čistí zlato, drží ho jemne vo svojich rukách a nespúšťa z neho zrak ani na chvíľku - musí mu dopriať presne toľko ohňa, koľko treba - ani málo, ani priveľa. Či by Pán nehľadel na teba ešte pozornejšie?

A keď sa v zjavení píše o zlate a perlách... Nuž v dobe písania týchto textov ľudia nevedeli oceniť krásu poľných bylín a divých vtákov. Ale ostávali v úžase nad veľkým bohatstvom (perly, zlato, drahokamy). Ak by to svätopisec písal dnes pre nás, určite by spomenul poľné kvety a vtáčí spev. Som si istá, že o túto radosť neprídu deti, ktoré milujú čistým srdcom. A to ty si. emoticon
Отправлено в 03.10.12 20:17 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Prepáč, Mária K. Píšem trochu od témy, ale nedokázala som to sem nenapísať.
Отправлено в 03.10.12 20:18 в ответ на Eva Baranovičová.
Janka, ďakujem, rozplakala si ma... Láska jedine láska nás uzdraví zo všetkého... Nech ťa žehná náš Pán! V´daka za tvoje povzbudenie!
Отправлено в 03.10.12 20:21 в ответ на Jana Znášiková.
Super! Treba písať akokoľvek s láskou! Márii Irmuške!
Отправлено в 03.10.12 20:23 в ответ на Eva Baranovičová.
Milá pani Mária Irma, možno viem, aspoň trošíčku, čím prechádzate. Mojej mame toto leto zistili ťažkú chorobu a odvtedy s ňou bojujeme. Nehovorím, že je to ľahké, to nie, pretože pri blízkych si človek uvedomí plynutie času akosi rýchlejšie a ten pocit bezmocnosti príde, či sa nám to páči, alebo nie, ale je veľmi dôležité, nepoddávať sa mu. Všetci vieme, kto riadi naše životy a preto Mu odovzdávam život svoj, svojich blízkych a drahých a budem sa modliť aj za Vás, ako za svoju sestru.
Neodchádzajte, všetci sa navzájom potrebujeme!
Pred nejakým časom tu mňa povzbudzovali tieto drahé duše, teraz to robím ja pri Vás...Obdarte nás ešte svojou láskou, aj ja verím, že nám máte ešte čo povedať...
Отправлено в 03.10.12 20:37 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Показывается результатов: 1 - 20 из 31.
из 2