Dostal som skúšku, pri ktorej som nemohol voliť jedno riešenie vyhovujúce jednému prikázaniu bez toho, že by som neprekročil druhé. A naopak, keby som vyhovel druhému doslovne, prekročil by som prvé. Čo teraz ? Začali pochybnosti ...

Cítil som sa sklamaný. Spomenul som si na slová: "...A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať. " ( 1 Kor 10,13 ) Dostal som skúšku, pri ktorej vyhovením jednému príkazu som prekročil druhý. A nopak, vyhovením druhému príkazu som prekročil prvý. Cítil som sa hrozne. Akoby ma Boh sklamal. Predostrel som to úprimne Bohu. A potom som si spomenul na slová : "...Verím. Pomôž mojej nevere! " (Mk 9,24 ) Predostrel som ich Pánovi. Prešiel nejaký čas, a riešenie mi prišlo potom na myseľ. Zároveň som si uvedomil, že Boh je naozaj verný, len niekedy chvíľu čaká, aby nás vyskúšal. To, že mi nedal hneď riešenie môjho problému, neznamenalo, že nie je verný. Bolo len potrebné dôverovať Bohu, aj keď pomoc neprichádzala hneď !!! A pomoc, aj keď nie hneď, ale predsa prišla ! Netreba hneď strácať trpezlivosť a dôveru k Pánovi. Aj keď nejdú veci hneď tak, akoby sme chceli.