« Назад

Z miništranta svätec i zakladateľ a veliteľ Osvienčimu

Z miništranta svätec i zakladateľ a veliteľ Osvienčimu

Dostala sa mi do rúk fantastická kniha 47 rokov života, ktorá porovnáva životy dvoch ľudí. Svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý obetoval v Osvienčime dobrovoľne svoj život za život spoluväzňa, ale jeho príbeh väčšina pozná, a Rudolfa Hössa veliteľa Osvienčimu. Zaujímavé je, že obaja boli nábožensky vychovaný, miništrovali, pristupovali ku sviatostiam, snívali o kňazskom povolaní, dobre sa učili... a predsa čo z nich vyrástlo.

Nechcem tu teraz rozoberať život pátra Maximiliána, ale chcem vám ponúknuť túto výpoveď Rudolfa H., ktorá vo mne vzbudila množstvo otázok : „Svedomie ma núti podať ešte nasledujúce vyhlásenie: Vo väzenskej samote som dospel k trpkému poznaniu, akých ťažkých zločinov proti ľudskosti som sa dopustil. Ako veliteľ vyhladzovacieho tábora som uskutočňoval časť strašných vražedných plánov tretej ríše. Ľudstvu i človečenstvu som nevýslovne ublížil... kiežby mi Boh raz odpustil moje činy. Až v poľských väzeniach som zakúsil, čo je ľudskosť. Napriek všetkému, čo sa stalo, zaobchádzali so mnou po ľudsky, čo by som nikdy nepredpokladal a hlboko ma to zahanbilo. (Mnohí z nich sú bývalí väzni z Osvienčimu. Napriek všetkému, čo sa stalo, ešte stále vidia vo mne človeka.) Kiežby odhalenie a potvrdenie strašných zločinov proti ľudskosti a človečenstvu v budúcnosti vždy vystríhalo čo i len pred náznakmi činov, ktoré by mohli viesť k takým strašným udalostiam.“

Nepíšem to, aby som jeho zverstvá v Osvienčime nejako obhajoval, a iste to mohol napísať len preto, aby to dobre znelo, ale predsa si pri tomto uvedomujem, že Boh má asi iný meter, ako ja. Zaujímavý je aj tento detail – „Väzenský kaplán odpovedal vyhýbavo, keď ho požiadali, aby Rudolfa vyspovedal. Zavolali preto k nemu pátra Lohna z Krakova. Spovedné tajomstvo zastrelo tajomstvo tohto človeka.“  

Kde skončila jeho duša? Vyspovedal by som ho ja?

Ja, ako azda aj väčšina z nás, by sme ho poslali do ... A Boh možno (určite) rozmýšľa inakšie, ale ako ťažko mi je to prijať a pochopiť. Božia láska sa mi tu zdá byť až príliš veľká, akoby ľudsky neúnosná. (A na druhej strane - predsa aj ja sa na ňu spolieham.)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Výborný článok a aj zamyslenie. Ťažko povedať ako by som sa zachoval, ale keď mu dokázali odpistiť tí, na ktorých zverstvá páchal, tak mu určite odpustí milostivý Boh. Samozrejme ak to úprimne oľutuje. Ďakujem za možnosť zamyslieť sa nad tým.
Отправлено в 26.03.12 17:53.
Naozaj je pozoruhodné, ako rozhodnutia zmenia dva takmer rovnaké životy. Pripomína mi to, že máme stále na výber dve možnosti- budovať svätosť alebo svet... a každé nám zmení život... V´daka za tento článok i typ na knihu emoticon
Отправлено в 26.03.12 18:18.
Aj mna velmi oslovilo uvazovanie nad tou knihou a nad osudmi týchto ľudí. Najmä som sa zamýšľal nad tým Rudolfom Hossom - a je to pre mna naozaj tazke pochopit.
Отправлено в 26.03.12 20:13 в ответ на Anna Lojekova.
super námet, ako začať hovoriť s mladými o tom, že sú dve cesty...
Perfektný námet na darček!
Ja nepochybujem o Božom milosrdenstve.Verím, že sa s oboma bývalými miništrantami aj ja stretnem v nebi.
Отправлено в 27.03.12 7:11.