Aká je to láska ku Kristovi - báť sa, aby neprišiel?

V prvom čítanípočúvame o tom, ako sa blíži deň spásy (Jer 33,14) – deň záchrany – pred ktorým by človek  nemal mať strach, ale radostne by ho mal očakávať. /Nádherne to opisuje v posvätnom čítaní z 33. nedele sv. Augustín: „Aká je to láska ku Kristovi báť sa, aby neprišiel." Mnohí majú strach z aktuálnych predpovedí o konci sveta, už aj Svätý Otec Benedikt XVI. sa k tomu vyjadril – ale viac by sme sa mali „obávať" svojho osobného konca, a pýtať sa, či sme každý deň pripravení odísť?/ Právo a spravodlivosť, ktorá sa v prvom čítaní ohlasuje, že s Kristom príde, nachádza odozvu v našom najhlbšom vnútri – kto z nás by netúžil po spravodlivosti? /Toto je aj jeden z dôkazov, podľa ktorého človek môže dôjsť k uzáveru, na základe uvažovania, že večný život musí existovať, ba túžime po takom živote – lebo v nás je požiadavka spravodlivosti hlboko zapísaná a koľkí sa na tejto zemi spravodlivosti aj tak nedovolajú. Ak by teda neexistoval večný život – nebolo by ani spravodlivosti. Napr. ak zabijú nevinného človeka, čo mu to osoží na tejto zemi, ak ho aj rehabilitujú, ak by nebol večný život?/

Žalm a druhé čítanienabádajú človeka k tomu, ako žiť, aby sme večný život dosiahli. Prosba v žalme vyjadruje – ukáž mi, Pane, svoje cesty... veď ma vo svojej pravde... On ukazuje cestu hriešnikom... A druhé čítanie - aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom, keď príde náš Pán. Zdôrazňuje sa tu aj potreba lásky – nech Pán zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým... A na inom mieste Pán Ježiš hovorí o láske ako základnom kritériu rozoznania kresťanov – podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci...(Porov.  Jn 13,35) Aj iné miesta poznáme, kde je láska daná ako základný a prvý príkaz pre kresťanov.

Evanjelium – Lukáš hovorí heslovite o znameniach na nebeských telesách, o strachu národov a úzkosti v ľuďoch z prichádzajúcich katastrof. (Porov. aj: Iz 13, 10 Ž 65,8) Nebeské mocnosti sú otrasené, rad stvorení kolísa. Podľa SK 17, 26 (určil im vymedzený čas) zemi hrozí pád do prvotného chaosu.  (Pozri Ag 2, 6.21 - predpoveď a 2Pt 3,10 – súd nad hriešnymi.) Vtedy nebesá s rachotom zaniknú a zem so všetkými ľudskými činmi bude postavená pred Boží súd. Príchod Syna človeka (Dan 7,13 a Zjv 1,7) je úvodom k poslednému súdu a nasledujúcemu vykúpeniu. Apokalyptické udalosti, ktoré uvádzajú ľudí vo svete do panického strachu, dokážu veriaci vydržať v nádeji na svoje vykúpenie Bohom. V evanjeliu je to vyjadrené výzvou - Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu – blíži sa vaše vykúpenie... Čiže žiaden strach, úzkosť, ale so zdvihnutou hlavou čeliť tomu všetkému. Veď všetky kozmické udalosti opísané v tomto evanjeliu sa dostávajú na „druhú koľaj" v porovnaní s osobou Krista – Syna človeka. Pred ním, pred jeho pohľadom, stojíme denne. Ježišove apokalyptické slová nemajú nič spoločné s jasnovidectvom. Chcú nás práveže odradiť od čisto vonkajšej zvedavosti ohľadom toho, čo je iba navonok a povrchné a priviesť nás k tomu, čo je podstatné – k životu na pevnej pôde Božieho slova, ktoré nám Ježiš ponúka, k stretnutiu s ním a k zodpovednosti pred Sudcom živých i mŕtvych.

Advent, ktorý prichádza– nie je očakávaním konca sveta, ale očakávaním Krista. Tak ako pribúda každou adventnou nedeľou viac svetla na zapaľovaných sviecach, tak aj Kristus prináša viac a viac svetla do nášho strachu.