Čo dobré som videl v Lomničke

/Ponúkam Vám pár pohľadov na našu farnosť, ako sa menila za posledné roky a snáď sa v tomto smere bude meniť ďalej. Môže sa vám to zdať ako „násilné“ vyhľadávanie pozitív, ale ono to vlastne aj hľadanie toho dobrého je:). Isteže tým nechcem povedať, že tu nie je nič zlé, ale o tom počúvame oveľa viac a potom si to dobré ani nevšimneme. Verte mi – vidím aj to zlé, ale tento príspevok by chcel byť práve o tom „niečom lepšom“. Isteže to, čo píšem, neplatí všetko o všetkých a niekedy sú to skôr výnimky, ale predsa... Tie slová sú adresované predovšetkým Lomničanom – na „rozlúčku“ pred mojim odchodom z Lomničky, ale ponúkam ich aj vám, verím totiž, že môžu byť aj pre vás obohatením./

Drahí Lomničania

Pri rozlúčke s vami by som vám chcel pripomenúť to dobré, čo som si medzi vami všimol, čo sa tu za tých pár rokov zmenilo, a poukázať čiastočne na to - ako ďalej.

Prvá a azda najvzácnejšia skutočnosť medzi vami je tá, že sa tu človek nestretne s neveriacim človekom – všetci veríte v Boha. Isteže niektorí po svojom a je to pomiešané s poverami, ale všetci veríte. Nikoho nemusíme presviedčať o tom, že Boh existuje. A to je v dnešnej dobe naozaj vzácna skutočnosť. Taktiež niektorým sa už podarilo prekonať strach z povier a nájsť skutočnú slobodu vďaka lepšiemu poznaniu Pána Boha a jeho prikázaní. /Tým samozrejme nehovorím, že tie Božie prikázania všetci na 100% dodržiavame – stačí, keď pozrieme každý sám na seba./

Obrovským povzbudením stále pre mňa ostáva vaša veľká úcta k ľudskému životu  a hlboký zmysel pre viacčlennú rodinu. A skutočne som sa presvedčil o tom, že deti sú pre vás veľkým požehnaním a máte ich veľmi radi. /Isteže nemôžeme pochváliť dievčatá, ktoré otehotneli vo veľmi mladom veku, ale môžeme ich pochváliť za to, že si to dieťa nedali zobrať a nešli na potrat./ Niektorí si čím ďalej tým viac uvedomujú, že chcú mať toľko detí, o koľko sa budú vedieť dobre postarať a ich dobre vychovať.

Keď zomiera niekto vo vašej rodine – nenecháte ho nikdy samého – idete na návštevu a ste vlastne pri ňom deň i noc.  Je vzácne, že sa snažíte po pohrebe niekoho blízkeho v rodine dodržať smútok celý rok, len treba dať pozor na to vtedy, keď kvôli smútku sa deťom nedovolíte zosobášiť, či prijať iné sviatosti... Ale predsa sa našli už aj takí, ktorí aj keď mali smútok – sviatosti neodložili, len príliš veľa a hlučne neoslavovali. Vedeli, že oveľa dôležitejšie ako napr. parádna oslava, svadba a hostina je mať čisté srdce pred Bohom a žiť s Božím požehnaním.

Našli sa aj takí, ktorí už nežijú ako druh a družka v jednej domácnosti pred sobášom, ale žijú oddelene, a tak sa pripravujú do manželstva – dúfajúc, že im to vydrží a dajú tak dobrý vzor a príklad ostatným...

Boli aj takí, ktorí sa rozhodli skončiť s úžerou (interešom) – a keď požičali už žiadali naspäť, len to, čo požičali...

Tiež som tu vnímal vašu veľkú úctu ku kňazom – málokedy sa stalo, že by sa napr. niekto nepozdravil... a aj keď bol niekto drzí, čo sa veľakrát nestalo – vždy sa potom prišiel ospravedlniť.

Po tých rokoch – viac a viac chápeme na čo je farský úrad. Keď sme sa tu presťahovali – nevedeli mnohí na čo fara je - a tak jedny chceli telefonovať, druhí niečo voziť, tretí požičiavať..  Teraz už mnohí pochopili, že farský úrad a kňaz je predovšetkým na to, aby viedol naše duše bližšie k Bohu.

Naučili ste sa niektorí prispievať na potreby kostola a farnosti pri zbierke, ale aj z príležitosti krstu, sobáša, pohrebu a darovali ste peniaze na kostol.

Správanie v kostole kedysi a dnes. Pamätám si ešte ako niekedy deti, ale i starší vyrušovali – neraz sme ani sv. omšu neodslúžili – pamätáte – odišli sme preč – a teraz – zdá sa, že čím ďalej tým viac chápeme, že s kým sa môžeme v kostole stretnúť a učíme sa podľa toho aj správať.

Nemôžem nespomenúť nádherný spev v kostole – niekedy som spieval do mikrofónu na plné hrdlo a aj tak som vás neprekričal. Tiež spev a hudba na ulici – sú prejavom radosti zo života. (Nie je dobré, keď sa hrá vonku vtedy, keď je v kostole sv. omša.) Tu treba povedať, že aj nočný život sa trošku zlepšil – už sa nevyspevuje tak často neskoro do noci – ťažké je to ešte azda najmä po podporách a v lete, kedy sa niektorí ešte stále nevedia správať...

Mnohí sa úprimne snažili rásť v duchovnom živote – nádherná bola a aj je vaša snaha nielen nerobiť zlo, ale učiť sa robiť dobro – isteže je to ťažké a budeme sa to učiť všetci celý život, ale pravidelná sv. spoveď a sv. prijímanie nám k tomu dajú silu.

Stále, keď budete počuť zvoniť zvony – budete vedieť – Pán Ježiš nás volá k sebe do kostola – nielen v nedeľu stále, keď máme čas...

Mnohí sa naučili dokonca prichádzať na sv. omšu, ale aj na iné stretnutia, ako napr. náuky viacmenej načas.

Keď boli sviatočné sv. spovede – dali ste si niektorí pozor na to, aby ste nedali prednosť nákupom a iným veciam pred sv. spoveďou. Vaša úprimnosť vo sv. spovedi bola taktiež veľmi povzbudivá...

A koľkí pamätali na slová Don Bosca: „Ani jedna sv. omša bez sv. prijímania.“ A vždy sa snažili ísť hneď na sv. spoveď, keď už nemohli ísť na sv. prijímanie.

Badať aj vonkajšie zmeny – koľko domov ste sa snažili dať si do poriadku – niekedy ani veľa peňazí na to nebolo treba – len práca... Veď aby som nechodil po blate nepotrebujem peniaze, ale ruky, ktoré nanosia skaly z potoka a poukladajú ich na dvor. A aby som nemal neporiadok okolo domu stačí opäť práca – poupratujem si a smeti vyhodím do kontajnera. A nejedného z vás som to robiť videl.

Naozaj koľko sa urobilo u nás v Lomničke aj vonkajšej práce – a aj vďaka vašej pomoci... vy ste to pomáhali budovať a môžete povedať – toto sme pomohli urobiť, aj toto... Okolo fary, kostola, centra, po dedine... A Lomnička je o čosi krajšia.

Koľkokrát niektorí prišli a zazvonili na fare, či nám netreba pomôcť. (Napr. drevo na zimu sme nachystali, zviezli, porúbali a poukladali za pár dní.)

A aj vy niektorí ste sa snažili pripraviť si drevo v lete, aby ste nemuseli chodiť v zime – a vybavili ste si aj dovolenie, aby sa nekradlo.

Pre mnohých môžete byť vzorom skromného spôsobu života. Aj keď mnohí nemajú veľa peňazí, predsa sa snažíte žiť slušne. A tiež viem, že sa vám niektorým ťažko zháňa práca a naozaj by ste pracovať chceli.

Vaša pohostinnosť a štedrosť, keď sme prišli na návštevu a ani sme nevládali všetko zjesť. A neraz ste to jedlo za nami na faru doniesli. Dodnes máme ešte asi 20 tanierov, ktoré ste si ešte nezobrali naspäť:)

Niektorí sa stávali slušnejší k učiteľom a sestričkám – aj známky zo správania si niektorí opravili, prípadne nedostali hroziace zhoršené známky zo správania.

Videl som aj zopár domov, v ktorých pochopili, že pes musí byť uviazaný, alebo v ohrade, aby neublížil a nepohrýzol deti a ostatných...

Vďaka Bohu podarilo sa nám zbaviť aj automatov – ešte teraz mi znejú v ušiach rozhovory plné sĺz, keď niektorí hovorili – všetko sme prehrali – čo dáme deťom jesť – už je to preč - ale diabol hľadá ďalšie závislosti a ďalšie možnosti ako by nás odtrhol od Boha a veľmi sa rozmáha pitie alkoholu. Veď iste, keď si príležitostne dospelí vypijú pár pohárikov, to ešte hriech nie je, ale piť pravidelne a najmä maloletý – tak to je už vážne a najmä nech sa zamyslia nad sebou tí, ktorí im ten alkohol sprostredkujú.

Je asi dobre, že tu nemáte ešte toľko počítačov, tak máte viac času na osobné stretnutia. Vždy je pekné vidieť, ako sa rodiny navštevujete, ako sa deti spoločne hrajú... Tak som sa aj ja veľakrát mohol zahrať, či previesť na káre, sánkovať, guľovať... Ale aj stretnúť s vami na rôznych našich stretnutiach, keď sme sa spoločne modlili, spievali (aj latinsky:) ), pozreli si spoločne nejaký film – samozrejme aj s patričným komentárom, - či mohli sa stretnúť s tými, ktorí k nám do Lomničky prichádzali, aby sme sa vzájomne obohatili...

Sú tu aj takí rodičia, ktorým záleží na výchove svojich detí, preto sú na nich prísny a snažia sa ich dobre v kresťanskom duchu vychovávať a tiež upozorniť druhých, keď vidia, že robia zle. Najmä, keď ničia nejaké veci – kostol, škola, potok...

Samozrejme aj naša obec potrebuje zodpovedných, vzdelaných, múdrych ľudí, ktorí ju budú dobre viesť – preto treba, aby sa vaše deti dobre v škole učili a raz mohli niečo dobré pre túto dedinu - farnosť vykonať – pošlite ich do dobrých škôl - nebojte sa ich pustiť. A viem, že sú tu takí rodičia, ktorí už dali svoje deti do iných škôl. Veď prečo by aj z vás nemohol byť niekto napr. lekárom, učiteľom, kňazom... Nesmierne sa teším, že aj nový pán kaplán, ktorý tu teraz príde je Róm, ako vy. Nech je pre vás veľkým vzorom a povzbudením.

Ďakujem vám za všetko, čo ste ma naučili. A prosím odpustite mi to, čím som vám ublížil. Viem, že nie vždy som reagoval primerane a láskavo a niekedy sa vám mohlo zdať, že vám v niečom nechcem pomôcť, no často som chcel, aby ste sa naučili pomôcť si sami. Najmä vo veciach, ktoré veľmi nesúviseli s kňazskou službou. Je veľmi jednoduché prísť a povedať – dajte mi, zrobte mi..., ale oveľa viac pre vás je vedieť si pomôcť sám a vedieť sa postaviť na vlastné nohy, ako len čakať, či mi niekto pomôže, alebo nie.

Nech Vám dobrotivý Boh pomáha naďalej rásť a vytrvať na tejto ceste, aby rástla vaša láska k Pánu Bohu a ku všetkým ľuďom, aby ste vy boli milí aj k tým, ktorí nie sú milí k vám. Budem pamätať na vás v modlitbe a aj Vy prosím pamätajte na mňa. A teším sa na najbližšie stretnutie.