« Назад

Novéna k sv. Jánovi Mária Vianneyovi - pre kňazov a bohoslovcov

Novéna k sv. Jánovi Mária Vianneyovi - pre kňazov a bohoslovcov

Ponúkame vám Novénu k sv. Jánovi Mária Vianneyovi, ktorá je osobitne určená pre kňazov a bohoslovcov. Je spracovaná podľa encykliky - Sacerdotii nostri primordia - od sv. Jána XXIII. V tlačenej podobe si ju môžete objednať na: rektorat@kapitula.sk

1. Deň - Chudoba

 

Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. (Lk 12,15)

 

Na prvom mieste zachovávajte chudobu pokorného farára z Arsu. Bol bohatý, keď bolo treba dať druhým, ale chudobný pre seba, žil v úplnej odpútanosti od dobier tohto sveta a jeho naozaj slobodné srdce sa naširoko otváralo všetkým hmotným i duchovným biedam, ktoré sa na neho valili. "Moje tajomstvo je jednoduché," hovorieval: "Všetko dať a nič si nenechať". Jeho nezištnosť spôsobila, že bol starostlivý o chudobných, najmä o tých vo farnosti, voči ktorým prejavoval mimoriadnu jemnosť a zaobchádzal s nimi "so skutočnou nežnosťou, ohľaduplne, úctivo". Odporúčal nepočínať si neúctivo voči chudobným, lebo takýto nedostatok úcty dopadá na Boha;

Na konci života veľmi rád opakoval: "Som veľmi spokojný: nemám už nič a dobrý Boh ma môže zavolať, kedy bude chcieť."


Z toho môžete vyrozumieť, s akou láskou povzbudzujem našich drahých synov v katolíckom kňazstve, aby rozjímali nad takýmto vzorom chudoby a činorodej lásky. "Každodenná skúsenosť dokazuje" - písal Pius XI., a myslel práve na svätého farára z Arsu, "že kňazi skromného života, ktorí podľa učenia evanjelia nehľadajú v ničom vlastný prospech, sú obdivuhodným dobrodením pre kresťanský ľud". Keď ten istý pápež uvažoval o dnešnej spoločnosti, adresoval aj kňazom toto vážne napomenutie: "Dnes, keď sa vo svete dá za peniaze všetko predať a všetko kúpiť, musia kráčať slobodní od každého sebectva, musia žiť vo svätom opovrhovaní nízkym lakomstvom, nesmú hľadať vlastný zisk, ale dobro duší, nesmú pracovať pre svoju slávu, ale slávu Božiu."


Tieto slová by si mali zapísať do srdca všetci kňazi. Ak sú tu takí, čo oprávnene vlastnia osobné majetky, nech sa na ne nenaviažu. Skôr nech si pripomínajú povinnosť, ako ju vyjadruje Kódex kanonického práva o cirkevných majetkoch: "Nadbytok dať chudobným alebo na dobročinné ciele". A dal by Boh, aby si nikto nezaslúžil výčitku, akú svätý farár adresoval svojim ovečkám: "Koľkí majú peniaze, ktoré si dobre ukrývajú, kým toľkí chudobní zomierajú od hladu."

 

2. Deň - Čistota

 

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (Mt 5,8)

 

Svätý Ján Mária Vianney, chudobný na majetky, bol rovnako umŕtvený, pokiaľ šlo o telo. "Niet iného spôsobu, ako sa dať Bohu v sebazaprení a v obeti," - hovorieval - "ako dať sa mu úplne". A v celom svojom živote uskutočňoval na hrdinskom stupni askézu čistoty.


Zdá sa, že v tomto je jeho príklad veľmi vhodný, lebo v mnohých oblastiach sú kňazi z titulu svojho úradu, žiaľ, nútení žiť vo svete, v ktorom vládne atmosféra nadmernej slobody a zmyslovosti.


Okrem toho sú často morálne osamotení, málo pochopení, slabo podporovaní veriacimi, ktorým sa venujú. Všetkým, najmä tým najizolovanejším a najvystavenejším riziku, adresujem svoju vrúcnu výzvu, aby sa celý ich život stal jasným svedectvom tejto čnosti, ktorú svätý Pius X. nazýval "znamenitou ozdobou nášho stavu."

 

O svätom arskom farárovi sa hovorilo, že "mu čistota žiarila z pohľadu". Naozaj, kto vstúpi do jeho školy, zapôsobí naňho nielen hrdinstvo, s ktorým si tento kňaz podrobil svoje telo, ale sila presvedčenia, s ktorou ťahal za sebou množstvo svojich penitentov. Vďaka dlhej praxi v spovednici vedel, aké smutné ruiny spôsobujú hriechy tela. "Keby tu neboli niekoľké čisté duše, ktoré dávajú Bohu náhradu," - povzdychol si, "... videli by ste, ako by sme boli potrestaní!" A hovoriac zo skúsenosti, k tejto výzve pridával bratské povzbudenie: "Umŕtvovanie má v sebe balzam a vôňu, bez ktorých sa už nemožno zaobísť, ak sme ich raz okúsili... Na tejto ceste nás čosi stojí len prvý krok."


Táto potrebná askéza čistoty, ktorá ani zďaleka neuzatvára kňaza do neplodného egoizmu, robí jeho srdce otvorenejším a pripravenejším pre všetky potreby bratov. "Keď je srdce čisté," - hovorieval arský farár, - "nezaobíde sa bez lásky, lebo našlo jej zdroj, ktorým je Boh." Akým požehnaním je pre spoločnosť, keď má vo svojom strede ľudí oslobodených od časných starostí, ktorí sa úplne zasväcujú Božej službe a bratom venujú svoj život, svoje myšlienky a energiu! Akou milosťou sú pre Cirkev kňazi verní tejto vynikajúcej čnosti. Spolu s Piom XI. ju považujem "za najväčšiu slávu katolíckeho kňazstva, ktorá podľa mojej mienky najlepšie zodpovedá želaniu a túžbam Najsvätejšieho Ježišovho Srdca vzhľadom na kňazské duše". Svätý arský farár myslel na tento plán Božej lásky, keď zvolal: "Kňazstvo, to je láska Ježišovho Srdca!"

 

3. Deň - Poslušnosť

 

Uponížil sa, stal sa poslušným  na smrť na smrť na kríži. (Flp 2,8)

 

Máme nespočetné svedectvá o duchu poslušnosti tohto svätca. Môžeme preto pokojne tvrdiť, že dôsledná vernosť "sľubu" pri vysviacke mu bola príležitosťou na trvalé štyridsaťročné sebazapieranie. Celý život totiž túžil po samote posvätného sústredenia sa a pastoračné zodpovednosti mu boli priťažkým bremenom, od ktorého sa viac ráz pokúšal oslobodiť. Ale jeho úplná poslušnosť biskupovi bola ešte obdivuhodnejšia. Vypočujme si, ctihodní bratia, niekoľko svedkov jeho života: "Od svojich pätnástich rokov," - hovorí jeden z nich, - "túto túžbu (po samote) mal v srdci", ale "Boh nedovolil," - potvrdzuje druhý, - "aby mohol realizovať svoj zámer. Niet pochýb, že Božia Prozreteľnosť chcela, aby vlastnú túžbu obetoval poslušnosti, a tak mal Ján Mária Vianney stálu príležitosť víťaziť nad sebou"; "Ján Mária Vianney," - uzatvára tretí, - "zostal arským farárom vďaka slepej poslušnosti - a zotrval tam až do smrti."


Je vhodné spresniť, že toto úplné stotožnenie sa s vôľou predstavených bolo, pokiaľ ide o motív, celkom nadprirodzené; bol to skutok viery v Kristove slová, ktoré povedal svojim apoštolom: "Kto vás počúva, mňa počúva"; a aby tomu zostal verný, v zriekaní sa vlastnej vôle sa cvičil obvykle prijímaním ťažkej služby v spovednici a všetkých ostatných každodenných úloh.

 

Rád dávam kňazom za príklad túto poslušnosť dúfajúc, že pochopia celú jej veľkosť a duchovne im zachutí. A keby ich niekedy pokúšalo zapochybovať o dôležitosti tejto základnej čnosti, dosť možné, že dnes celkom nepoznanej, viem, že máme ako odpoveď jasné a rozhodné výroky Pia XII., ktorý potvrdzuje, že "svätosť nášho života a účinnosť apoštolátu sa ako o pevný základ opierajú o trvalé a verné rešpektovanie posvätnej hierarchie". Okrem tohto si, ctihodní bratia, zaiste pamätáte, ako dôrazne hovorili moji poslední predchodcovia o vážnom nebezpečenstve ducha nezávislosti uprostred kléru pri vyučovaní náuky, v metódach apoštolátu i v oblasti cirkevnej disciplíny.


Nechcem v tejto veci ďalej naliehať, ale skôr povzbudiť našich synov kňazov, aby v sebe rozvinuli synovský cit svojej príslušnosti k Cirkvi, našej Matke. O arskom farárovi sa hovorilo, že žil iba v Cirkvi a pre Cirkev, ako steblo slamy, ktoré sa priloží na žeravé ohnisko. Ako kňazi Ježiša Krista sme vo vnútri ohniska, ktoré Svätý Duch oživuje svojím ohňom; všetko sme dostali od Cirkvi; konáme v jej mene a užívame moc, ktorú nám udelila; radi jej slúžme vo zväzku jednoty a takým spôsobom, akým ona chce, aby sa jej slúžilo.

 

4. Deň - Modlitba

 

V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. (Lk 6,12)

 

Pre kňazov tohto storočia, takých vnímavých pre efektívnosť konania, ako aj pokúšaných nebezpečným aktivizmom, je veľmi uzdravujúci tento vzor vytrvalej modlitby v živote úplne zasvätenom potrebám duší! Hovorieval: "Čo nám kňazom bráni, aby sme boli svätí, je nedostatok uvažovania; nevieme, čo vlastne robíme; je tu potrebné uvažovanie, modlitba, spojenie s Bohom." On sám, podľa svedectva jeho súčasníkov, zotrvával v stave neustálej modlitby, z ktorej ho neodpútala ani vysiľujúca námaha pri spovedaní, ani iné pastoračné úlohy. "Uprostred svojho mimoriadne zaneprázdneného života zachovával si stále spojenie s Bohom."

 

Vypočujme si ešte jeho samého. Je nevyčerpateľný, keď hovorí o radostiach a dobrodeniach modlitby. "Človek je chudák, ktorý sa na všetko potrebuje pýtať Boha. Koľké duše môžeme obrátiť modlitbou!" A opakoval: "Modlitba - to je šťastie človeka na zemi". On sám toto šťastie hojne okusoval, keď jeho tvár, osvietená vierou, rozjímala o Božích tajomstvách a klaňaním sa vtelenému Slovu dvíhal svoju jednoduchú a čistú dušu k Najsvätejšej Trojici, najvyššiemu cieľu svojej lásky. A pútnici, čo zapĺňali arský kostol, pochopili, že častým zvolaním, ktoré mu bolo také drahé, pokorný kňaz im prezrádza niečo z tajomstva svojho vnútorného života: "Byť Bohom milovaný, byť s ním spojený, žiť v jeho prítomnosti, ó, aký krásny život a aká krásna smrť!"


Chcel by som, ctihodní bratia, aby sa všetci kňazi vašich diecéz dali presvedčiť svedectvom svätého arského farára, že je nutné byť mužmi modlitby, ako aj o tom, že je to možné, nech by boli niekedy akokoľvek zaneprázdnení službou. Je tu však potrebná živá viera, ako bola tá, ktorá oživovala Jána Máriu Vianneya a uschopňovala ho robiť zázraky.


Táto vernosť modlitbe je okrem toho pre kňaza povinnosťou osobnej zbožnosti, v rámci ktorej Cirkev múdro určila niektoré dôležité body, ako je každodenná rozjímavá modlitba, návšteva Najsvätejšej Sviatosti, ruženec a spytovanie svedomia. A je tu aj prísna povinnosť, na ktorú sa zaväzuje pred Cirkvou, a to denná modlitba liturgie hodín. Vidno, že niektorí členovia kléru, možno pre zanedbávanie mnohých z týchto predpisov sa pomaly stávajú obeťami vonkajšej nestálosti, vnútorného ochudobnenia a jedného dňa budú bezbranne stáť pred pokušeniami života. Inak to bolo s arským farárom. "Keď ...neustále pracoval pre dobro duší, nezanedbával svoju. Sám seba posväcoval, aby bol schopný posväcovať iných."

 

So sv. Piom X. hovorím: "Nech je teda každý pevne presvedčený, že ak chce kňaz zostať na výške vlastnej dôstojnosti, je pre neho absolútne nutný vysoký stupeň modlitby... Kňaz je väčšmi ako všetci ostatní povinný plniť Ježišov príkaz, "ako sa treba stále modliť..." - príkaz, ktorý má svoj ohlas v ráznom upozornení svätého Pavla: "V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! Bez prestania sa modlite".

 

5. Deň - Eucharistická zbožnosť

 

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. (Mt 28,20)

 

Modlitba arského farára, ktorý prakticky posledných tridsať rokov svojho života strávil v kostole, kde ho zdržali jeho nespočetní penitenti, bola predovšetkým modlitbou eucharistickou. Jeho oddanosť nášmu Pánovi, prítomnému v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti, bola naozaj neobyčajná. "Je tam," - hovorieval, - "Ten, ktorý nás veľmi miluje; prečo by sme ho nemali milovať my"? On ho zaiste miloval a cítil, ako ho to k svätostánku neodolateľne priťahuje. Svojim farníkom vysvetľoval: "Aby sme sa dobre modlili, netreba veľa hovoriť. Vieme, že dobrý Boh je tam, vo svätostánku; jemu otvárame srdce a tešíme sa z jeho prítomnosti. A to je najlepšia modlitba". Za každých okolností vštepoval veriacim úctu a lásku k Božej prítomnosti v Eucharistii a vyzýval ich na časté pristupovanie k sviatostnému stolu. On sám dával príklad tejto hlbokej zbožnosti. Svedkovia sa takto vyslovili: "Aby bolo možné presvedčiť sa o tom, stačilo ho vidieť slúžiť sv. omšu a pokľaknúť pred svätostánkom, keď okolo neho prechádzal."


V živote kňaza nič nemôže nahradiť tichú a dostatočne dlhú modlitbu pred oltárom. Klaňanie sa Ježišovi, nášmu Bohu, ďakovanie, odprosovanie za naše viny i previnenia druhých, vrúcne prosby na mnohé úmysly, ktoré mu zverujeme, sa striedajú, aby pozdvihli kňaza k väčšej láske k Božskému Majstrovi, ktorému prisľúbil vernosť a k ľuďom, ktorí čakajú na jeho kňazskú službu. Praktizovaním takéhoto vrúcneho inšpirujúceho eucharistického kultu rastie duchovný život kňaza a zhromažďujú sa v ňom misijné energie statočných apoštolov.


A treba dodať, aké dobrodenie z toho vyplýva pre veriacich, ktorí sú svedkami takejto zbožnosti svojich kňazov a ich príklad ich priťahuje. Pius X. rímskemu kléru povedal: "Ak chcete, aby sa veriaci radi a nábožne modlili, predchádzajte ich v kostole svojím príkladom a modlite sa v ich prítomnosti. Kňaz, kľačiaci pred svätostánkom, v dôstojnom postoji a v hlbokom zamyslení, je pre ľud povzbudivým vzorom, napomenutím a výzvou k horlivému napodobňovaniu". Toto bola apoštolská zbraň par excellence mladého arského farára; nepochybujme o jej hodnote v akýchkoľvek okolnostiach.

 

6. Deň - Kňazstvo a obeta svätej omše

 

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. (1 Kor 11,26)

 

Celé osobné posväcovanie kňaza má sa formovať podľa obety, ktorú slávi, v súlade s výzvou rímskeho pontifikálu: "Poznávajte, čo robíte; napodobňujte toho, ktorého požívate." Prenechám tu však slovo môjmu bezprostrednému predchodcovi a jeho exhortácii "Menti nostrae": "Ako bol celý život nášho Spasiteľa zameraný na obetovanie seba, aj život kňaza, ktorý má odzrkadľovať obraz Krista, má sa s ním, v ňom a skrze neho stať príjemnou obetou... Nemá preto svätú omšu len celebrovať, ale intímne prežívať. Len tak totiž dosiahne nadprirodzenú silu, ktorá ho celkom premení a urobí ho účastným na uzmierujúcom živote božského Vykupiteľa". A ten istý pápež uzatvára: "Je preto nevyhnutné, aby sa kňaz vo svojom vnútri usiloval zopakovať to, čo sa deje na obetnom oltári: ako sa obetoval Kristus, tak sa má obetovať aj jeho služobník. Ako Ježiš uzmieruje za hriechy ľudí, tak má kňaz na vznešenej ceste kresťanskej askézy dospieť k vlastnému očisteniu i blížnych."


Cirkev má pred očami toto vznešené učenie, keď vyzýva svojich služobníkov k asketickému životu a odporúča im sláviť eucharistickú obetu s hlbokou nábožnosťou. Nie je to vari preto, že niektorí kňazi dosť dobre nepochopili tesné puto, ktorým je spojené každodenné sebadarovanie s obetou svätej omše, keď postupne strácajú "prvú lásku", akú mali pri vysviacke? Arský farár mal takúto skúsenosť: "Príčinou ochabnutia kňaza," - hovorieval, - "je to, že nevenuje pozornosť svätej omši." A tento svätec mal až heroický "návyk ponúkať sa ako obeta za hriešnikov" a prelieval slzy, "keď si pomyslel na nešťastie kňazov, ktorí nezodpovedajú svätosti svojho povolania."


S otcovskou láskou žiadam svojich milovaných kňazov, aby sa pravidelne v určitých intervaloch skúmali, ako slávia sväté tajomstvá, s akou duchovnou dispozíciou pristupujú k oltáru a aké ovocie sa usilujú z toho vyťažiť.

 

7. Deň - Apoštolská horlivosť

 

Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. (1 Kor 9,16)


Svätý farár bol vo svojej dobe vzorom pastoračnej horlivosti na francúzskom vidieku, kde sa na viere a mravoch ešte odrážal zmätok revolúcie. "Nie je veľa lásky k Bohu v tejto farnosti; vy ju tam prinesiete" - takto mu povedali, keď ho tam posielali. Tento neúnavný apoštol, plný iniciatívy, získal mládež a posvätil rodinné kozuby, bol pozorný čo sa týka ľudských potrieb svojich ovečiek, blízky ich životu, starostlivý a bez miery obetavý - bol naozaj dobrým pastierom svojho malého stáda, ktorý pozná svoje ovce, chráni ich pred nebezpečenstvami a vedie ich autoritou i múdrosťou.


V prvých rokoch svojej služby sa modlieval: "Môj Bože, daj, aby sa moja farnosť obrátila; prijímam utrpenia, aké budeš chcieť, po celý môj život!". Nebo mu toto obrátenie udelilo. Ale neskôr vyznával: "Keby som vedel hneď po príchode do Arsu, aké utrpenia ma tam čakajú, na mieste by som zomrel z obáv a úzkostí". Podľa príkladu apoštolov všetkých čias v kríži videl veľký nadprirodzený prostriedok, pomocou ktorého možno spolupracovať na spáse zverených duší. Bez ponosovania znášal pre ne ohováranie, nepochopenie, protirečenie; za ne prijal skutočné fyzické i morálne mučeníctvo, ktoré mu spôsobovala takmer neustála prítomnosť v spovednici, každý deň, a to celých tridsať rokov; za ne bojoval ako Boží atlét proti pekelným mocnostiam; za ne si umŕtvoval telo. A je dobre známa odpoveď, čo dal spolubratovi, ktorý sa sťažoval na slabú účinnosť svojej služby: "Modlili ste sa, plakali ste, stonali ste a vzdychali. Ale postili ste sa, bdeli, spali ste na zemi, bičovali ste sa? Kým sa nedostanete až sem, nemyslite si, že ste urobili všetko."


Obraciam sa na všetkých kňazov, čo majú na starosti duše, a zaprisahávam ich, aby počúvali tieto pádne slová! Nech každý, na základe nadprirodzenej múdrosti, ktorá má vždy viesť naše činy, zhodnotí vlastné konanie vzhľadom na ľud jemu zverený do pastoračnej starostlivosti. Bez toho, že by pochyboval o Božom milosrdenstve, ktoré prichádza na pomoc našej slabosti, nech vo svetle príkladu sv. Jána Máriu Vianneya zváži vlastnú zodpovednosť. "Veľkým nešťastím pre nás farárov je," - ťažkal si svätec, - "keď duša znecitlivie"; myslel tým na nebezpečenstvo, že si pastier navykne na stav hriechu, v ktorom žijú mnohé jeho ovečky. A aby sme ešte lepšie vstúpili do školy arského farára, ktorý bol presvedčený, že na to, aby sme ľuďom dobre robili, musíme ich milovať, nech sa každý sám seba opýta na lásku, ktorá ho pohýňa, keď ide o tých, za ktorých má pred Bohom zodpovednosť a pre ktorých Kristus zomrel!

 

8. Deň - Neúnavný kazateľ a katechéta

 

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. (2 Tim 4,2)


Sv. Ján Mária Vianney, "vždy pripravený odpovedať na potreby duší", ako pravý pastier vynikal tým, že pre ne hojne zabezpečoval prvoradú potravu, ktorou sú náboženské pravdy. Celý život bol kazateľom a katechétom.


Je dobre známe, akú vytrvalú námahu vynakladal, aby plne zodpovedal tejto požiadavke úradu. Oneskorene ukončené štúdiá boli veľmi namáhavé; kázne ho spočiatku stáli veľa prebdených nocí. Ale aký príklad pre služobníkov Božieho slova! Niektorí, aby ospravedlnili vlastný nedostatok horlivosti v štúdiu, radi by sa opierali o jeho slabé vedomosti. Lepšie by bolo napodobňovať jeho odvahu stávať sa hodným takej veľkej služby úmerne darom. Každý kňaz má povinnosť nadobúdať a zveľaďovať si všeobecné vedomosti a aj poznatky z teologických vied primerane svojim schopnostiam a svojim úlohám. A Pánovi by sa iste páčilo, keby pastieri duší urobili vždy toľko pre rozvoj svojej inteligencie a pamäti, a najmä pre to, aby čerpali svetlo z knihy najbohatšej, akú možno čítať, ktorou je Kristov kríž.


Preto môj predchodca, blahej pamäti Pius XII. právom vôbec neváhal označiť za vzor pre kazateľov Večného mesta poníženého vidieckeho kňaza. "Svätý arský farár zaiste nemal prirodzené nadanie, ale mal živé, jasné, hlboké presvedčenie, ktoré ním hýbalo, znelo mu v hlase, žiarilo mu z očí, jeho fantázii a vnímavosti vnukalo správne, primerané, jemné myšlienky, obrazy, prirovnania, ktoré by uchvátili i sv. Františka Saleského. Takíto kazatelia si naozaj získavajú svoje poslucháčstvo. Tomu, kto je plný Krista, nebude ťažké získať pre Krista iných". Tieto slová výborne vystihujú arského farára, katechétu a kazateľa. A keď na konci života jeho oslabený hlas už všetci nepočuli, bol tu ešte jeho ohnivý pohľad, jeho slzy, jeho výkriky lásky k Bohu, jeho prejavy bolesti len pri pomyslení na hriech, a týmto všetkým obracal veriacich, zhromaždených pri jeho kazateľnici. Ako by mohlo niekoho nezasiahnuť svedectvo jeho života, tak totálne zasväteného Kristovej láske?

 

9. Deň - Apoštolát v spovednici

 

Komu odpustíte hriechybudú mu odpustenékomu ich zadržíte, budú zadržané. (Jn 20,23)


Ťažko si predstaviť nepohodlie, ťažkosti, fyzické utrpenie z tohto nekonečného sedenia v spovednici pre človeka už i tak vyčerpaného pôstmi, bičovaním, chorobami, nedostatkom oddychu a spánku. Ale viac než fyzická bolesť ho tlačila tá morálna. Počujte túto jeho sťažnosť: "Dobrý Boh je natoľko urážaný, že by ste mali pokušenie privolať koniec sveta!... Treba prísť do Arsu, aby ste vedeli, čo je hriech... Neviem, čo robiť; nie iné, ako plakať a modliť sa." On brával dokonca na seba i časť pokuty. "Pokiaľ ide o mňa," - zveroval sa tomu, čo si pýtal radu, - "dávam im malé pokánie a zvyšok robím namiesto nich."


A naozaj, arský farár žil len pre "úbohých hriešnikov", ako hovorieval, v nádeji, že sa obrátia a budú sa kajať. Ich obrátenie bol cieľ, ku ktorému smerovali všetky jeho myšlienky a dielo, ktorému obetoval všetok svoj čas a všetky svoje sily. A to preto, lebo zo skúsenosti spovedníka poznal celú zlobu hriechu a jeho hrozné následky vo svete duší. Hovoril o tom strašnými slovami: "Keby sme mali vieru a keby sme videli dušu v stave smrteľného hriechu, od údesu by sme zomreli!"


No trpkosť jeho bolesti a sila jeho slova nepramenia natoľko zo strachu pred večnými trestami, ktoré ohrozujú zatvrdilého hriešnika, ale skôr z pomyslenia, aká je neuznaná a urážaná Božia láska. Zoči-voči tvrdošijnosti hriešnika a nevďačnosti voči takému dobrému Bohu mu tiekli slzy z očí: "Ó, priateľ môj", - hovorieval, - "plačem ja, lebo vy neplačete!" A naopak, s akou jemnosťou a horlivosťou nechával zrodiť sa nádeji v kajúcich srdciach! Pre tieto bol neúnavným vysluhovateľom Božieho milosrdenstva, ktoré je, ako hovorieval "ako silný prúd, čo strháva so sebou srdcia" a nežné ako starostlivosť matky, lebo Boh je "hotový odpustiť skôr, než matka vytiahnuť vlastné dieťa z ohňa."

 

Litánie k svätému

Jánovi Mária Vianneyovi

 

Pane zmiluj sa.            Pane zmiluj sa.

Kriste zmiluj sa.          Kriste zmiluj sa.

Pane zmiluj sa.             Pane zmiluj sa.

 

Otec, na nebesiach Bože,

            zmiluj sa nad nami.

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,

Duch Svätý, Bože,

Svätá Trojica, jeden Boh,

 

Svätá Mária, Matka Božia,

            oroduj za nás.

Svätý Ján Mária Vianney,

Dieťa pred narodením Bohu zasvätené,

Sväté dieťa radosti,

Syn, milujúci svojich rodičov,

Pravý kresťan,

Veľký ctiteľ Matky Božej,

Muž plný čností,

Tešiteľ chudobných a bezvládnych,

Ponížený, nežný a trpezlivý služobník Boží,

Nástroj Ducha Svätého,

Učiteľ nezlomnej viery,

Víťaz nad diabolskými pokušeniami,

Pokorný zvestovateľ evanjelia,

Príklad horlivej askézy,

Muž hlbokej modlitby,

Dobrodinec opustených a sirôt,

Vzor vytrvalosti v práci,

Jedinečný prostredník Božích milostí,

Hrdinský hlásateľ Božieho slova,

Patrón všetkých kňazov,

Mocný pomocník pri apoštoláte,

Postrach zlých duchov,

Nádej zmietaných hriechom,

Čistá duša milujúca hriešnikov,

Príklad skromnosti,

Prostredník Kristovho odpustenia,

Orodovník všetkých študentov,

Dobrý farár Arský,

Patrón a vzor kňazov,

Ctiteľ sv. Filomény a sv. Františka Regisského

 

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

            zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

            vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

            zmiluj sa nad nami.

 

K: Oroduj za nás svätý Ján Mária Vianney,

L: aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

 

Modlime sa

Všemohúci Bože, ty si poslal na svet svojho Syna, aby zažiaril ako Svetlo všetkým ľuďom, ktorí chodia vo tmách; veď nás, aby sme toto Svetlo nikdy nestratili a tak ako svätý Ján Mária Vianney dokázali vždy nasledovať tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.

Следующий
Комментарии