Prečo? Lebo sa snaží tak im, ako aj každému, ukázať život v pravde a priviesť k slobode. Chcel by som ponúknuť tento pohľad tým, ktorí si myslia, že Katolícka Cirkev je proti homosexuálom a taktiež tým, ktorí sú za zavedenie registrovaných partnerstiev.

Cirkev mala a aj stále má úctivý postoj k homosexuálne orientovaným osobám.  Nikdy však neschvaľovala a ani nemôže schváliť homosexuálne praktiky. Pokúsim sa to krátko vysvetliť.

Najskôr z pohľadu cieľa.

Každý orgán v našom tele má svoj špecifický cieľ. Oko, aby videlo, ucho, aby počulo... pohlavné orgány majú tiež svoj špecifický cieľ – schopnosť odovzdávať život – to je ich primárna funkcia a cieľ. (Cieľom sexuality určite nie je len pohlavná rozkoš, tak ako cieľom toho, že jeme, nie je len, že nám to chutí, ale musíme jesť, aby sme prežili, to že nám to chutí je len bonus navyše – tento pojem používa p. biskup Andrej Imrich – a to platí aj pri sexualite. Cieľom nie je rozkoš, cieľom pre ktorý je sexualita stvorená je odovzdanie života a rozkoš je akoby tým bonusom navyše.) Pri homosexuálnych partnerstvách sa tento cieľ dosiahnuť nedá. Je teda vidieť - aj z čisto materialistického pohľadu, že „príroda" to takto nechce. A v evolúcii je to určite slepá ulička. (Vyhýbam sa zámerne argumentom typu – Boh to zakazuje. Snažím sa teraz uvažovať o tomto probléme iba z pohľadu logiky a rozumu. Nakoľko som presvedčený, že rozum a viera si neodporujú.)

Z pohľadu pocitov a akýchsi vnútorných pohnútok.

Stretávame sa s tvrdením, že homosexuálne orientované osoby túto náklonnosť k rovnakému pohlaviu vo svojom vnútri takto cítia. Pohnútok vo vnútri  však máme veľa – musíme sa učiť rozlišovať, ktoré sú správne a ktoré nie. Aj zoofil, pedofil ... to vo vnútri tak cíti a ťahá ho to k zvieraťu, malému dieťaťu, no na základe rozumu musíme dôjsť k záveru, že takéto správanie predsa nemôže byť správne. Ak sa budeme držať argumentu – „takto to cítia" – o chvíľu tu môžeme mať dovolenú aj pedofíliu, zoofíliu, nekrofíliu, mnohoženstvo...?

Najviac ma však ťaží odpoveď na túto otázku.

Prečo tak veľmi niektorým záleží na tom, aby bol prijatý zákon o registrovaných partnerstvách?

1. Nie je to veľká skupina osôb. 2. Neviem, či je dostatočným argumentom právne usporiadanie majetku a právo na informovanie o zdravotnom stave. 3. Zatiaľ síce nechcú adopciu detí presadzovať, ale ak sa dovolí prvé a uznajú sa homosexuálne partnerstvá za rovnocenné k heterosexuálnym – tak neviem, prečo by im malo byť potom zabránené adoptovať si deti?

DOMNIEVAM SA, ŽE JE TO PRIAMY ÚTOK NA ZNIČENIE RODINY AKO TAKEJ - AJ KEĎ DOBRE ZAMASKOVANÝ.

A na záver ešte predsa. 

Mnohí naozaj úprimne bojujú s týmto svojim krížom a zodpovedne sa snažia žiť svoj život a nikdy by netvrdili, že takto žiť je správne. V srdci týchto ľudí, ako každého človeka je len túžba po láske – milovať a byť milovaný – prijatý. Viem, že mnohí zažívajú neprijatie, výsmech, pohŕdanie – isteže toto nie je kresťanský postoj – a možno aj to je jeden z dôvodov – neviem, pre ktorí chcú byť prijatí, rešpektovaní a vydobýjajú si to aj takýmto právnym spôsobom, aby štát uznal ich partnerstvá a už sa im nemohol nikto vysmievať a ponižovať ich. No napriek všetkým týmto bolestným skúsenostiam – nemôžeme povedať, že homosexuálne správanie je správne – rozum nám to nedovolí. Avšak pracovať na láske k nim a ich prijatí je našou povinnosťou.