Chudoba, čistota, poslušnosť.
Nevyznieva každé slovo provokatívne pre dnešný svet?
Chudoba.
V dnešnom svete, kde je viac mať, ako byť, kde sa mnohí ženú za toľkými zbytočnosťami, o ktorých sú presvedčení, že ich nevyhnutne potrebujú, je chudoba a výzva k chudobe provokujúca.
Rehoľníci, kňazi, ale aj laici by mali byť vzorom v skromnosti a tým ukazovať svetu, že majetok a bohatstvo nie je to najdôležitejšie a že vlastne človek môže byť šťastný aj vtedy, keď veľa tých pozemských vecí nemá. Samozrejme, že je potrebné, aby človek žil dôstojne.
Poznámka: Často sa stretávam s tým, že rodičia povedia: Chceme dať deťom, čo sme my nemali. A tak usilovne pracujú, aby dali deťom všetko, čo môžu (myslím najmä materiálne veci).
A malé deti možno ani tak veľa toho nechcú a možno by stačilo, aby sa otec, mama s nimi zahral na slepú babu, alebo človeče nezlob sa.
Až keď tie deti vyrastú, tak azda aj vplyvom takejto výchovy, majú len problém, či si kúpia NIKE, alebo ADIDAS...? A keď na to nemajú – myslia si, že ich život je akýsi biedny.
Čistota
Kedysi sa vo filme pobozkali a film bol neprístupný mládeži. Dnes na pravý obed pustia telenovelu... a vidíme, čo vidíme a napíšu – neprístupné do 12 rokov. Nechcem tabuizovať tieto témy, ale aby sa o nich hovorilo s úctou, patričným posvätnom a na správnom mieste a v správnom čase. Avšak zdá sa mi, že dnešná doba z celej sexuality urobila iba zábavu bez zodpovednosti - Užívaj si život a viac sa netráp o dôsledky - Pomôžu ti k tomu osvedčené prostriedky - Že zabiješ počatý život? A vlastne to ti málokto takto povie.
Tak povedzte mi, či nie je provokujúca čistota a panenstvo a predmanželská zdržanlivosť dnešnému svetu, ktorý to všetko má akurát tak na výsmech?
Aj náš kňazský celibát – je zaujímavé, že najčastejšie vadí a diskutujú o ňom tí, ktorí v ňom nežijú. Nevedia pochopiť, že mladý človek naozaj chce obetovať svoju čistotu Bohu?
Poslušnosť
Často počúvame – to je moja vec, ja to chcem takto, nestaraj sa do mňa, bude po mojom, a čo mi má kto, čo rozkazovať...
Ako ťažko je nám niekedy poslúchať. Veď si zoberme - poslúchame Boha, Cirkev, rodičov, autority? Každý by si chcel robiť po svojom. A predsa aké je dôležité byť poslušným. Kde nebude poslušnosť, nastane chaos. Teda aj poslušnosť provokuje dnešný svet.
Taktiky zlého ducha
Skúste si porovnať s vlastným životom. Ponúkam Vám zopár taktík zlého ducha, ktorými útočí na človeka – pochopí ich človek, ktorý má ešte aspoň trochu zdravé svedomie. Inšpiroval som sa radami sv. Ignáca.
1. Diabol sa snaží pred vykonaním hriechu odobrať človekovi hanbu. Nahovoriť, že to k čomu ho pokúša, vlastne až také zlé nie je a možno, že aj všetci to tak robia. A začíname s ním diskutovať. O tom, ako spraviť, prípadne nespraviť ešte ten hriech. To je základný omyl začať s diablom diskutovať a neutiekať sa k Bohu s prosbou o pomoc. On, otec lži, nás dokáže presvedčiť, že to zlo až také zlé v konečnom dôsledku nie je, ba že to môže byť dokonca aj tvoja prednosť a čnosť. /Nepovie ti, že si drzý, papuľnatý, ale úprimný, ambiciózny, priebojný atď./ A rada, ako reagovať na argument typu – „Všetci to tak robia" – povedz: „Keby aj celý svet robil tak, Bohu sa to nepáči, ja to tak robiť nebudem. Veď viete, že len živé ryby vedia plávať proti prúdu, mŕtve sa nechávajú unášať?" (A aj za Noemových čias - všetci ľudia žili ako žili a iba Noe s rodinou žil inakšie a predsa oni žili tak, ako mali a všetci ostatní zle.)
2. Potom, ako nás už diabol navedie na hriech a my ho poslúchneme začne so svojou druhou taktikou. Vráti nám hanbu. Začne nám nahovárať. – No ty si poriadny úbožiak, takto padnúť a smeje sa nám do tváre. Nezabudne nám pripomenúť, že by sme sa mali hanbiť ukázať takto Bohu – ako Adam a Eva v raji, keď sa skryli. Pripomenie nám, ako nás Boh miluje a my ako sme ho urazili. Bude sa nás snažiť presvedčiť, aby sme sa za ten hriech tak hanbili, že by sme ho ukryli do najhlbšej skrýše nášho srdca a tam naň akože zabudli. Dokonca ani na svätej spovedi ho nikdy neprezradili. A on nás bude pekne vnútorne zožierať. Ničiť. Stratí sa úsmev z tváre.
3. A ešte jedna taktika – diabol si nás dobre oťukne. Nájde naše najslabšie miesto a tam sústredí svoju silu a energiu. Máš problém s čistotou – tam zaútočí, problém s peniazmi, alkoholom... presne nájde tvoje slabé miesto a tam sa sústredí a tam ťa bude chcieť zničiť. Múdry obranca hľadá, poznáva svoje slabosti a tam postaví ochranný múr.
Odporúčam prečítať si, ak by niekto chcel, ako prežíval svoje vnútorné boje so zlom sv. Pavol – V liste Rimanom 7. Kapitola od 14 verša.:)
V čom je sloboda?
Slobodu máme – ale to nie je, že si môžem robiť čo chcem. Keď mi niekto povie, že takto chápe slobodu, tak sa ho spýtam, či mu môžem teraz streliť, lebo chcem. Každý povie, že nie. /Alebo povie, že hej, ale že či môže aj on?/Teda sloboda nemôže byť v tom, že si robím, čo chcem.
Sloboda je v tom, že sa snažím robiť dobre a nerobiť zle. Iba vtedy som skutočne slobodný a moja sloboda nie je na škodu ani mne, ani druhým. A rozlíšiť dobro od zla, nakoľko nám to môže byť niekedy ťažké, pomáha nám svedomie a Božie prikázania. Je pravdou, že ľahšie sa robí zlo ako dobro, dobro potrebuje obetu, vytrvalosť, ale to neznamená, že by sme sa nemali o dobro snažiť.
Veď čo je jednoduchšie obraz namaľovať, alebo zničiť? Vytvoriť niečo vždy vyžaduje viac námahy, ako ničenie.
Ak nechceme byť iba úbohými otrokmi našich vášní, chúťok, falošných predstáv o slobode... mali by sme sa učiť spomenutej opravdivej slobode.
Jednoduchý test. Konkrétny príklad.
Ako zistiť, či som otrok, alebo slobodný človek?
Fajčíš? Dokážeš si slobodne povedať dosť? Ak áno si slobodný pri fajčení, ak nie – už si otrok. A to platí o všetkom, s čím by človek aj chcel prestať, ale už to tak ľahko nejde.
PS: Ešte som nevidel, že by bol niekto zotročený z dobrých skutkov, alebo...
Kde sa dnes stratil zdravý rozum?
Odpoveď: „Vo vede." „A veda?" „V množstve informácií." – tak som to čítal, myslím v knihe Tajomstvá Jána Pavla II., a zdá sa mi to byť veľmi zaujímavá myšlienka.
Spochybnilo a zrelativizovalo sa v dnešnej dobe takmer všetko, aj kedysi platné a neodškriepiteľné hodnoty a pravdy. Hodnoty, ktoré kedysi zdravý rozum uznával, dnes už nie sú uznávané – vedou.
Často povieme o nejakom probléme: „Je na to predsa množstvo názorov". Na každý problém, resp. skutočnosť, ktorá sa vytvorila ako problémová, nakoľko zdravému rozumu problémová nebola, máme množstvo hypotéz a strácame sa v tom množstve informácií.
Kedysi na otázku potratov, homosexuálnych partnerstiev a podobne by zdravý rozum reagoval rozumne, dnes veda má množstvo teórií.
Pozoruhodná je táto skutočnosť. Každý má právo na slobodu prejavu, teda aj na svoj názor – v poriadku. Ako je to potom s katolíckym názorom? Múdro to ktosi poznamenal, - zdá sa, že práve katolícky názor akosi do slobody prejavu už začína nepatriť. A pretláča sa „diktatúra" slobody, ktorá svoju nálepku sloboda nalepí na všetko len na katolícke učenia akosi nie.
Svedectvo mučeníkov
Pre mňa osobne sú veľkým svedkami viery a slobody - mučeníci. Oni boli ochotní dať život za Krista. Boli si istí, že budú s ním žiť večne, smrti sa nebáli. Pavol hovorí – pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Ale musíme povedať, že vtedy, keď Pána Ježiša zajali, veľmi sa báli o svoje životy, preto sa rozutekali. Peter zo strachu, aby ho nezabili, zaprel, že vôbec Krista pozná. Ale potom, keď sa presvedčia o jeho zmŕtvychvstaní, už sa smrti neboja a všetci zomrú - dokonca mučeníckou smrťou. Prečo? Davová psychóza, pomätenie zmyslov, zomreli by za nejakú bájku? Alebo, žeby to bola naozaj pravda.
Ale myslím si, že my sa teraz nachádzame v situácii rozutekaných učeníkov.
Nemôžem nespomenúť svedectvo našich biskupov a kňazov počas bývalého režimu. Čo si oni vytrpeli. Za všetkých spomeniem aspoň pána biskupa Vojtaššáka. Keď už bol v base, zavreli ho na samotku /tu bol veľmi prísny režim a dávali tu tých „najneprispôsobivejších", jedlo - len krajec chleba a melta, jedna deka na zohriatie.../ len preto, že sa pred jedlom „pomýlil" a prežehnal sa, a tak ho odsúdili za to, že na verejnosti robil neprípustné náboženské úkony. A druhýkrát sa dostal na samotku preto, že v knihe, o ktorej sa o ňom písalo, ako o vlastizradcovi, boli na okraji napísané vysvetľujúce poznámky. Nevedeli kto ich napísal, ale predpokladali, že teda pán biskup Vojatššák, i keď on to v skutočnosti nebol, keďže sa text dotýkal jeho osoby a to bol dostatočný dôvod na to, aby ho zatvorili na samotku. Bol to trestný čin poškodzovania štátneho majetku.
A blahoslaveného Metoda Trčku zavreli na samotku len preto, že si pomedzi zuby nôtil vianočné koledy. Na samotke dostal zápal pľúc a zomrel.
A ďalšie mnohé obete. Pán Boh Vám zaplať bratia a sestry za Vaše svedectvo o slobode ducha. Vďaka Vám Cirkev na Slovensku žije. Modlite sa za nás, aby vytrvala aj naďalej.
