V nedeľu ráno, pred dlho očakávanou birmovkou v Tarožnianskej farnosti sme sa dozvedeli, že moja duchovná mama, Ľudka Hagovská v sobotu večer odišla k Otcovi do jeho kráľovstva.

Táto správa nás s manželkou dosť položila. Nedalo sa nám tomu uveriť a ešte stále to s červenými očami a hrčou v hrdle pregĺgam.

Ľudku som poznal 12 rokov, bola mojou duchovnou mamou. Spoznal som ju na animátorskej škole, ktorej bola jednou zo zakladateliek. Ľudka nás svojím príkladom aj slovom učila ako slúžiť , ako mať otvorené srdce pre iných. Učil som sa od nej ako viesť stretko, ako osloviť mladých, ako viesť evanjelizáciu, zakladať spoločenstvo. Učila nás ako pripraviť víkendovky, či Oázu (dvojtýždňové duchovné cvičenia). Učil som sa od nej načúvať ľudí i Boha. Napriek tomu, že sme keď sme boli „uchá“ na animátorskej škole a ju vnímali ako autoritu, nehanbila sa nás požiadať o modlitbu, keď bolo ťažko.
Bola mi vzorom aj v jej prístupe k práci a čestnosti. Od Ľudky sme sa mnohí učili v službe vnútorného uzdravenia. Sama mala úžasné dary a Pán si ju veľmi používal.

Vďaka nej som mohol spoznať bližšie Boha aký je, jeho uzdravujúcu lásku, veľkosť obety a vedieť prijať ostatných takých, akí sú. Od Ľudky sa to učilo jednoducho, pretože to spontánne žila.

Ako veľmi nám chýba. Bola ako strom zasadený pri vode, ktorý prináša ovocie v pravý čas, jeho lístie nevädne. Vďaka jej službe boli mnohí uzdravení a veľa stratených našlo Pána. Ľudka bola našou bútľavou vŕbou, keď nám bolo ťažko a príhovorníkom kedykoľvek sme ju požiadali o modlitbu.

Píšem tento blog, lebo je mi smutno a mám neskutočne veľa otázok.

PREČO?

Prečo si ju Pán vzal k sebe tak skoro? Pýtam sa, či sme sa málo modlili za jej uzdravenie? Mám to vnímať ako prehratý či vyhratý boj? Koľko ľudí mohlo byť ešte uzdravených jej službou... Verili sme, že ju Pán môže uzdraviť. Ale Jeho vôľa bola asi iná.

Je mi veľmi ťažko prijať jej odchod. Ráno som čítal o sv. Pavlovi, ktorý nemusel odísť do Ríma. Mohol odísť omilostený Festusom, ale Pán preňho pripravil kríž a vyšlo to ináč. Prečo sa život všetkých svätých končí krížom? Ježišove „Kto chce ísť za mnou nech vezme svoj kríž a nasleduje ma“ je pre mňa v tejto miere stále silnou kávou, ale dúfam a verím, že všetko bude OK, lebo On porazil smrť.

Ľudke je už teraz dobre a po 9 mesiacoch zákernej choroby je už úplne zdravá a som si istý, že už je doma, že je v Otcovom náručí. Verím, že Ľudka má teraz podiel so všetkými svätými. Svoj život zasvätila Pánovi, verím, že jej odmena hodná princeznej ju neminula. Ľudka odišla do neba na vigíliu Božieho milosrdenstva, tak ako mnohí svätí. A to aj pre mňa bola a stále je. Verím, že jej príhovor za nás stále pokračuje a je to silnejší, lebo je blízko pri Pánovi.

Ľudka bola pre nás všetkých skutočným svetlom a soľou. Viac o jej živote nájdete na stránkach ZKSM.

Pozrite si aj blog Mariky Janusovej o Ľudke: Váž si, čo môžeš robiť pre Boha, nie je to samozrejmosť...