Malá baletka Anita zažila úžasný úspech už na svojom prvom baletnom vystúpení. Publikum bolo obrovské a nadšené z jej výkonu. Celé to malo len jednu chybičku krásy- Anita Dittman bola Židovka – a ako uviedli noviny- “Hoci bolo predstavenie malou baletkou úchvatné, Nemci sa už viac nechcú nechať baviť Židmi.”
Písal sa rok 1933 a Hitler bol len nedávno zvolený za kancelára. Jeho protižidovská propaganda sa usilovala dostať všade a malej Anitke sa rútil svet rýchlo pred očami. Jej mama bola Židovka, otec Nemec, vierovyznanie: ateistka. Prenasledovanie začalo, zvlášť v škole. “Malí árijskí chlapci do mňa hádzali konský alebo psí trus, dievčatá ma bili a kričali na mňa “židovské nespratné decko!” Počas toho celého som musela prehlasovať oddanosť Hitlerovi. V tom som si sľúbila, že už nikdy nedovolím, aby vyšlo Heil Hitler z mojich úst.” Anitin otec sa zo strachu z prenasledovania s Anitinou mamou rozviedol a opustil ich. Krátko potom prišlo gestapo a Anita so staršou sestrou a mamou skočili v gete.
-Anita s mamou a sestrou Hellou tesne pred vojnou
Práve tam Anita spoznala nemeckú robotnícku rodinu, ktorá neschvaľovala Hitlerovu nenávistnú politiku voči Židom. Aj oni skončili v gete ako Židia. Raz ju táto rodina pozvala do kostola a ona s nadšením súhlasila, lebo ešte nikdy v nijakom nebola. “Mal krásne mozaikové okná, ktoré zobrazovali Kristovo narodenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Nemohla som z nich odtrhnúť svoj zrak. A zrazu som bola tak unesená, niečo sa so mnou stalo. Ježiš prišiel do môjho života, do môjho srdca a duše. Zažila som pokoj, aký som dovtedy nikdy nepoznala a cítila som sa úplne v bezpečí.“ Pre Anitinu mamu a sestru to boli iba výmysly. Keď sa s plačom pýtala svojich priateľov, čo môže urobiť pre to, aby mamu a sestru donútila veriť jej, odpovedali: Nerob nič. Odovzdaj to Bohu a On urobí všetko potrebné. Len miluj svoju mamu, miluj svoju sestru a keď uvidia, že si šťastná, hoci sa nachádzaš uprostred najhorších vecí, Ježiš už urobí to ostatné.“
Likvidácia Varšavského židovského geta
O tri roky neskôr začala Anita chodiť do školy, ktorá bola ešte stále ochotná prijímať židovské deti. Jedného dňa k nim domov prišiel minister, daroval im každej Bibliu a povedal: Boli by sme šťastní, keby ste chodili k nám do kostola.” Anitina mama ostala prekvapená: “Vy to nechápete? Kvôli nám vás všetkých môžu zavrieť!” Minister však odpovedal: “Ako by som len mohol nepomáhať Božím ľuďom ?!” Anitina mama teda uverila v Ježiša a začala chodiť do kostola. Ich kňaz sa zatiaľ snažil získať pre ne víza, aby mohli emigrovať. To sa však podarilo len jej sestre, ktorá utiekla do Británie. Anita a jej mama ostali uväznené na hraniciach, keďže to bolo práve 1.9. 1939 - deň, keď Nemecko napadlo Poľsko.
DVD o Anitinom Príbehu
