V jednom rozhovore rehoľná sestra odpovedala, prečo sa rozhodla pre zasvätený život: „Moja história sa udiala podobne ako história mnohých dievčat, ktoré sa rozhodli prežiť život s chlapcom, do ktorého sa zaľúbili, ktorého majú rady, ktorého si vážia. V mojom prípade to bol Ježiš. Slovami Písma sa to dá povedať: “Zvádzal si ma; Pane a ja som sa ti nechal zviesť.” Od môjho rozhodnutia uplynulo štrnásť rokov a počas tohto obdobia som ani na chvíľku neľutovala, že som svoj život spojila s Ježišovým. Som šťastná Dcéra Márie Pomocnice. Rehoľník či zasvätený človek podľa mňa vtedy spĺňa svoje poslanie, keď celým svojím životom hovorí, že Boh je s nami aj v tomto dnešnom chaose, že nás ma rád, že je úžasný, že je Otec, že mu na nás záleží.“

Zasvätenie v živote Panny Márie, sv. Matúša a pápeža Františka

      Sviatok Obetovania Pána (2. február) už tradične slávime ako Deň zasväteného života. Svätý Otec František si krátko po zvolení za pápeža vybral motto pod názvom „Miserande atque eligando.“ Ide o citát z homílie sv. Bédu Ctihodného, kňaza, v ktorej komentuje evanjeliový príbeh povolania sv. Matúša: Keď Ježiš videl vyberača daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho slovami: Poď za mnou! (Porov. Mt 9, 9-13) Latinské slová „miserando atque eligando“ znamenajú „zmiloval sa nad ním a vyvolil si ho“. Ich obsahom je Božie milosrdenstvo, jeho veľkosť, dôležitosť a dôvera. 

      Spomínaná homília sa ako chválospev dostala do Liturgie hodín na sviatok sv. Matúša, ktorý má osobitný význam v živote pápeža Františka. Na tento sviatok v roku 1953 vtedy 17-ročný Jorge Bergoglio veľmi zvláštnym spôsobom zakúsil milujúcu prítomnosť Boha vo svojom živote. Následne po svätej spovedi pocítil jeho dotyk v srdci a vnímal milosrdného Boha, ktorý ho nežným a láskyplným pohľadom volal k zasvätenému životu. 

      Povolanie mýtnika Matúša

      Matúš bol Žid, ktorého ustanovili Rimania, aby bol v danom regióne vyberačom daní. Vyberal dane od občanov práve tak, ako aj od obchodníkov, ktorí prechádzali cez mesto. U vyberačov daní sa predpokladalo, že budú vyberať dane podľa predpisu, ale mnohí z nich vyberali viac, a tým sa veľmi obohacovali. Vyberačov daní Židia nemali v láske pre ich povesť podvodníkov a tiež preto, že podporovali Rím.

      Matúša, ktorý bol považovaný za hriešnika, zmenilo osobné stretnutie s Ježišom. Preniklo ho Kristovo pozvanie „Poď za mnou!“ Aká bola jeho odpoveď? V evanjeliu sa píše: „On vstal a išiel..“

      Môžeme povedať, že Matúša zachránilo pred temnotou hriechu Kristovo povolanie. Svetlo Kristovej lásky v ňom vyvolalo obrat. Matúš je povolaný z tmy do svetla. Ježiš neprišiel povolať tých, ktorí si myslia že žijú vo svetle, ale tých, ktorí bez Ježišovej pomoci nedokážu zmeniť svoj život. To sú tí, ktorí prijímajú Ježišovo milosrdenstvo a sú ochotní zanechať časné a hriešne pred večným a svätým. 
      Keď Ježiš povolal Matúša za svojho učeníka, on išiel a nasledoval ho. Zanechal výhodné a výnosné zamestnanie. Každý nový deň stojíme pred rozhodnutím nasledovať Krista, čo znamená usilovať sa žiť tak, aby náš život prechádzal z tmy do svetla, z lakomstva do štedrosti, z menej hodnotného využívania času do vyššej kvality nášho života. Jedna vec je mať taký úmysel a každý deň to uskutočňovať prostredníctvom modlitby, služby, obety... Inou vecou je zaujať postoj v situáciách, ktoré sme nečakali a ktoré prináša život. Tie väčšinou viac svedčia o tom, kto je pre nás Kristus. 

      Keď Ježiš navštívil Matúša, riskoval poškodenie svojej dobre povesti. Bolo verejne známe, že Matúš podvádzal ľudí. Ježiš ho však aj napriek tomu našiel, oslovil a zmenil. My sa tiež nebojme priblížiť k ľuďom, ktorí majú odlišný životný štýl (napr. sú ďaleko od kresťanského spôsobu života, hoci sú pokrstení...), pretože Božia zvesť môže zmeniť každého. 

      Farizeji a zákonníci sa neustále pokúšali nachytať Ježiša a teraz sa domnievali, že jeho priateľstvo s ľuďmi s pochybnou povesťou poskytuje na to vhodnú príležitosť. Viac sa starali o to, aby pôsobili dojmom svätosti než o pomoc ľudom, o kritiku než povzbudenie, o slušnosť navonok ako o praktickú pomoc. Ale Pán Ježiš sa zaujíma o všetkých ľudí, vrátane hriešnych a utrápených. Kresťanský život nie je nejaká populárna súťaž typu „reality show.“ Žiť svoje zasvätenie znamená spolupracovať s Božou milosťou a podeliť sa s dobrou správou nielen s dobrými, talentovanými a populárnymi, ale aj s chudobnými, osamelými a s ľuďmi na okraji spoločnosti. Na to myslel Ježiš, keď povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ (Mk 2,17)

      Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko osloví, premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa, manželská láska a pod. K týmto ľudom patril aj mýtnik Matúš. Život podľa evanjeliových rád – chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým ľuďom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s Ježišom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. (Ako hovorí sv. Augustín: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe Bože.“) Evanjeliové rady vyjadrujú živú plnosť lásky, ktorá je stále nespokojná, že nedáva ešte viac. Pobádajú nás k duchovnej ochote. Evanjeliové rady pomáhajú prehlbovať naše zasvätenie a ukazujú na priamu cestu pri nasledovaní Krista. Je potrebné ich zachovávať v súlade s povolaním každého jedného z nás. 

      Zasvätenie Panny Márie

      Prežívame Rok Sedembolestnej Panny Márie. Boh si vybral Máriu za matku Jeho Syna pre jeden z najdôležitejších činov poslušnosti, aký kedy od niekoho požadoval. Mária so svojím príbehom o tehotenstve z Ducha Svätého riskovala, že ju ľudia budú považovať za blázna. Predsa však nehľadiac na riziko, povedala, že súhlasí. V tej chvíli ešte nevedela, aké obrovské požehnanie príjme. Vedela len, že ju Boh žiada, aby mu slúžila a ona ochotne súhlasila. 

      Požehnanie, ktoré Boh dal Márii – česť byť matkou Mesiáša – jej malo priniesť mnoho bolestí. Jej rovesníci sa jej budú posmievať, jej snúbenec ju takmer opustí, jej Syn bude zavrhnutý a popravený. Avšak v jej Synovi príde na svet jediná nádej, a preto ďalšie generácie budú ospevovať Máriu ako „požehnanú medzi ženami.“ Jej odovzdanosť do Božej vôle viedla aj k našej záchrane. Preto Máriino zasvätenie sa Bohu (spolupráca s Božou milosťou) bolo, je a bude vzorom pre generácie ľudí, ktorí sa rozhodli prijať Ženíchovo pozvanie na svadbu. (Porov. Mt 25,10)


Spracoval:
Marián Majzel


Použitá literatúra: 
Sväté písmo, SZ a NZ, SSV, KKC, Biblia s aplikáciami pre život, 
YOUCAT – katechizmus Katolíckej cirkvi pre mladých, www.sk.wikipedia.org, www.smn.sk

Podobné katechézy k ROKU SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE