V tento milosti plny rok - rok Viery - sa mi dostalo daru, ze som smela s nasim spolocenstvom vykonat put do Rima. Odchadzala som s mojim batohom umyslov a s tuzbou zlozit ho tam na svatych miestach a nabrat novy batoh - ten od Otca. Samozrejme, ze Pan Boh ma velky zmysel pre humor a splnil moje ocakavania uplne inak, ako som si predstavovala :) Vela veci musim este prezut a stravit...
S putou boli spojene aj rozne problemy. Ako cestovat, kolko to bude stat, stihnem v praci dokoncit vsetko co mam, knaz, ktory mal ist s nami, bol poslany na misie... ked som nastupovala v nedelu rano do auta, nebola som vobec pripravena, vobec nastavena na frekvenciu Ducha Svateho. Unava, stres, bolest a podrazdenost poslednych dni na mna dolahli. Napriek tomu som mala na tvari usmev, o ktorom ludia okolo mna povedali, ze ziari.
V Novych Zamkoch sa k nam pridal "nahradny" duchovny otec. Od momentu, ked sme sa vzajomne predstavovali som zanho dakovala. Vobec nebol nahradou. Bol darom pre mna. Otec Boh presne vie, co potrebujem :) Humorny pohlad na svet tohto vzacneho knaza bol spravny starter pre moju dusu. Pocas celej pute som sa v tom utvrdila este niekolko krat.
Ked sme sa dohadovali so spoluputnikmi, ako budeme cestovat, niektori boli za lietadlo a zopar hlasovalo za auto. U mna je od isteho casu jasne, ze auto je najlepsie. Ako sme cestovali a pozerali krajinu, v rozhovoroch, modlitbe, piesnach a dokonca tancoch (chudatka sedacky :) sa mi tych asi 15 (?) hodin v aute zdalo strasne malo. Hoci som okrem knaza poznala vsetkych uz nejaky ten piatok, bolo mi velmi vzacne pocut, ako prisli do nasho spolocenstva. Prekvapuje ma, to nekonecne mnozstvo moznosti, ako Boh hovori a kona. Asi ma nikdy neunavi pripominat si to, co povedal a urobil.
Velmi rada pocuvam kazdy druh muziky a mam taky "zlozvyk" v kazdom texte hladat vyjadrenie vztahu k Bohu. Ako sme v aute pustali Elanovky, velmi ma zasiahla piesen Amnestia na neveru. ... vzdy som tuto piesen povazovala textovo za blbost, drazdila, ba pohorsovala ma. Teraz som sa z nej uplne "rozlozila". Ked som pocula, ze laska "obcas nadherne boli", "nevernych odmeni a vernych tresta" a "vyhlasujem velku amnestiu na neveru"... premyslala som o velkosti lasky a milosrdenstva Boha Otca. Ako miloval svet, ze poslal jednorodeneho Syna, aby nezahynul nik, kto v neho veri, ale aby mal vecny zivot. Miluje mna - nevernu? Mna - nevernu - odmeni? Prezil bolest pre mna - nevernu? A ked sa tvarim ako verna - vychovava a cisti ma? Kto to vlastne je, ten Boh? Aka musi byt jeho laska? Preco ju niekedy nevidim? Zobudila sa vo mne znova tuzba byt s nim...