Možno sa pamätáte na blog o Ninke, ktorá vychovala troch chlapcov tragicky zomrelej netere rovnako, ako vychovala v detstve ju a jej sestry, keď stratili mamu. Príbeh má pokračovanie.

Ninka sa v nedeľu vždy objaví v kostole s chlapcami, cez týždeň príde sama alebo ju doprevádza najstarší. Sedíme blízko seba, tak si vždy podáme ruky.

Prednedávnom, keď som dlhšom čase opäť mohla začať chodiť na svätú omšu takmer denne, som urobila objav. O niečo neskôr , väčšinou tesne pred zvončekom, prichádza iná žena a sadá si vedľa nich. Keď sa pozriem bližšie, tváre sú veľmi podobné, iba tá nová je staršia, vyššia a silnejšia. A prichádza s dvoma malými dievčatkami. Premýšľam, čie tak môžu byť. Dievčatká ma chytajú za ruku, ba aj za obidve, do školy ešte nechodia, ale sú smelé a rady si chodia " po krížik" Pri východe sa pýtam: " A to sú čie?" "Alenkine"- dostávam odpoveď. "Aj tú ste učili. Alenka je na rizikovom tehotenstve, o dva mesiace by sme mali mať bábätko, ale je viac v nemocnici ako doma a jej muž má prácu, ale ďaleko, je to ťažké. Je. Mama by pred pôrodom potrebovala najbližšieho človeka pri sebe, cítiť jeho lásku a radosť z dieťatka, ktoré príde...Pani Magda bola vydatá, vychovala svoje deti , vnúčence, a teraz neterine. Neviem presne zrátať, ale menej ako šesť to nie je....a mňa  automaticky napádajú Ježišove slová: "Kto prijme jedno také dieťa v mojom mene, mňa prijíma". Mat. 18,5

Krásne ženy. Prijímajú Ježiša v Božom Slove, Eucharistii a deťoch, o ktoré sa s toľkou láskou a nezištne starajú.