Neboj sa, braček , sestrička, nejdem sa dať ani ľutovať, ani vyratávať choroby,ani vzdychať....

Idem sa podeliť o skúsenosť, že aj choroba je niekedy....fajn. Ešte pred niekoľkými týždňami ma na chorobe mrzelo viac otupno, samota, ticho ako bolesti....tie fyzické znášam- je to Boží dar- pomerne ľahko.

Stáva sa, že dlhšie spím, ako som plánovala....už ma to nemrzí. Zrejme je organizmus opotrebovaný a potrebuje viac oddychu na načerpanie síl. Nemám výčitky.

Nedomodlila som sa začatý ruženec. Ale môj Otec a moja nebeská Matka vedia, že som chcela, veď inak načo by som ho brala do rúk?

Prehľadám televízny program i kresťanské rozhlasové stanice....ak si myslím, že to bude niečo cenné, snažím sa....skúsim pozrieť. Ak ma premáha únava, alebo ak za veľa nestojí, vypnem. Mám slobodu vyberať si. Možno nájdem viac potechy v knižke....ak mi začnú tancovať písmenká pred očami, a nechce sa mi spať, skúsi to s hudbou.....objavila som až nedávno, koľko tej krásy mám, keď ma poprosila spolusestra, aby som jej zostavila nejaký zoznam pre príbuzného, ktorý je, podobne ako ja, zanietený pre klasickú hudbu. Pomôcka sa rýchlo našla- mám zošit, kde si píšem, kde čo mám.....Hm, dediči rovnako orientovaní, tešte sa!  Zoznam som začala Albinioniho koncertom a trúbku pre organ....spomenula som si, že za zvuku tejto hudby krstili v Prahe v Týnskom chráme r. 1988 na Bielu sobotu šesť mladých ľudí "z ulice". Po katechumenáte, ale....týmto rozhodnutím stratili svoje domovy a ujali sa ich rovesníci....na  veľkonočný utorok som začula túto hudbu v jednom s obchodov s gramoplatňami a magnetokazetami- CD a DVD a MP3 ešte neboli....vošla som dnu a vyrazila som zo seba: "zabaľte mi to!". A niesla som to v kabelke ako trofej. Skončila som pri Čajkovskom, potrvá to teda aspoň týždeň, kým bude zoznam hotový. A to sú len tie, ktoré mám rada a kúpila som alebo dostala som darované ja.....

A lieči aj ticho.....dýcham a myslím na ľudí.....od detstva....podľa škôl, profesií, abecedy, domov v ulici, a iba prosím, aby ich Pán žehnal.....

Dnes ma napadli cesty od východu nášho Slovenska až po Moravské hraničné prechody.....myslela som na vodičov a ich zodpovednosť, i na cestujúcich, čo všetko ich pohýna vydať sa na cestu.... práca, služobka, škola, návšteva rodiny, chorého, oddych, pomoc niekomu, rokovanie, túžba vypočuť si prednášku, kultúrne či športové podujatie, stretko so setrami, bratmi,pohreb, liečenie....

Lieky....pomôžu? Kto ich vyrobil? Isto mi ich predpísali s dobrý úmyslom....poznajú ma tu, neoklamali by ma....

Čaje.....kto stvoril nepreberné množstvo bylín pre úľavu....vodička na ich prípravu....

Pán Ježiš....eucharistia....ak nezájdem v nedeľu a sviatok do kostola, vezmem mobil.....príde kńaz alebo niekto zo starších miništrantov, ktorých som učila a ktorí videli, keď som chorým posilu nosievala v ťažkých časoch ja,

Pane, toľký text by nemal dnes miesta v robrike radosť a vďačnosť. Nuž som ho dala sem.

A keď mi opäť daruješ zdravie, daj, aby som nezabudla, že i tu sme strávili pekné chvíle spolu.