Blog som nenapísala ja. Vyberám ho zo slohovej práce mojej študentky s jej súhlasom.

Narodila som sa v jednej z najkrajších rázovitých podtatranských obcí a naša rodina je vlastenecky založená. Nečudo, tri generácie učiteľov-slovenčnárov a ak sa mi podarí, pôjdem v otcových šľapajách.

Priznám sa, že niekedy si vypočujem od spolužiakov, ktorí hlcú ako vyhladovaní všetko zo Západu a najmä spoza oceána, poznámku, že som "vykopávka".Nuž, ak slovenská- tak sa tomu teším.

Od škôlky som si obľúbila folklór a okrem nášho rada počúvam a vidím aj ten z iných oblastí Slovenska, od Záhoria až po Zemplín. Koľko krásy v spevoch, tancoch, krojoch, riekankách,a ke´d som ešte ako decko počula, že ak toto všetko budeme musieť po vstupe do Európskej Únie zahodiť, hodila som sa v mojej izbičke na pohovku, zamkla som dvere a plakala som. Vtedy sa aj rodičia usmievali, že to snáď nie, že veď aj okolité národy si "to svoje" zachovali.

Maďari snáď....Moravania možno....ale už Česi - rovesníci nepoznajú velikánov svojej kultúry a obávam sa, že to isté hrozí aj nám. Keď môj ocko recituje Sládkoviča alebo Hviezdoslava, nedýchame. Ale my toto v škole iba preletíme-máme predsa súčasných a svetových spisovateľov. Obdivujem Ľudovíta Štúra, ako dokázal presvedčivo a cieľavedome vystúpiť na uhorskom sneme a domáhať sa toho, čo Slovákom patrilo. Dokážu to dnešní slovenskí politici?

Za najbližších "príbuzných" som považovala Poliakov.Z druhej strany Tatier.

Som smutná, ako i tam národnej kultúre odzváňa a nielen to. Pollaci mojej generácie sa začínajú  hanbiť za svoju vieru..rovnako ako mnohí mladí ľudia u nás, napríklad nechú ísť na birmovku, sobášiť sa v kostole-a pritom tento národ dal svetu pápeža, ktorý bude onedlho svätorečený. Vulgárne slová, hanenie viery, komplex z menejcennosti národa oproti  tým západným, prenikanie anglických výrazov aj tam, kde je vhodnejšie použiť naše slovo.

Desia ma pochody - nielen tie dúhové, ale že musíme robiť pochody za život, za život, ktorý je darom od Boha, niečo výsostne prirodzené.,za to, že cudzina, ktorej sme tak pohotovo podali ruky nám teraz diktuje neprirodzené.

Mohla by som veľa pokračovať.Mám starosť, akú budem mať svoju rodinuja,a hoci je to ešte ďaleko, už dnes denne prosím Pána Boha: "Dedičstvo otcov, zachovaj nám, Pane."

Elena M.