Môj krátky príspevok chce byť svedectvom v práve aktuálnej téme o predaji abortív a antikonceptív v lekárňach.Nič nové- praktizovalo sa už viac než dvadsať rokov a výhrady svedomia neobstáli.

Po trojročnom pôsobení v školstve sa ma dotkol čas "normalizácie" a musela som zanechať svoje milované povolanie, na ktoré som mala nielen kvalifikáciu, ale aj hlbokú vnútornú náväznosť.

Desiatky žiadostí s odmietnutím. Dôvod sa vysvetlil až o takmer tri desaťročia- na potenciálne nové pracoviská išiel o mne iný  pracovný posudok ako ten, ktorý som dostala do rúk, kde sa písalo, že som síce odborne i psychologicky obstála ako učiteľka, ale som "iba" nábožensky zaťažená  a  to neprospieva výchove mládeže pre socialistickú spoločnosť. Som ale schopná uplatniť sa ako výborná pracovníčka v inom povolaní, ktoré vyžaduje zodpovednosť a presnosť.

Nepomohlo. Výskumné ústavy, laboratóriá, ba ani pracoviská na smeny v továrňach odpovedali: NIE.

Jedného dňa prišiel za mnou ani nie veľmi známy kňaz s pokynom zbaliť sa a že má pre mňa miesto. Budem sa tváriť, že jeden z kolegov je môj známy už dlhé roky (pritom sme sa nikdy nevideli) a že on ma na pracovisko odporúčal.

Nebol síce vedúci, ale vedúci sa nestaral o nič. Mal dosť starostí v súkromí a čo mu tento kolega povedal, tomu veril.

Išlo o kontrolné farmaceutické pracovisko. Maličké- štyri laborantky, jedna sanitárka, šéf a my dvaja- ja s vysokoškolským a on s farmaceutickým vzdelaním. Prekvapoval ma jeho nízky plat, hoci tam bol už dlhšie a nebol oveľa vyšší od môjho, hoci ja som si na môj musela robiť rozdielové skúšky.....

Prečo nie si v lekárni? -dovolila som sa opýtať - veď tam by si určite zarábal oveľa lepšie, navyše príplatky za služby....

Vyrozprával mi svoj príbeh, ako bol nútený po nástupe na prvé pracovisko predávať antikonceptíva, najprv chemické, potom hormonálne a napokon aj abortíva a že to z výhrady svedomia odmietol. Najprv bol potrestaný, neskôr ho vyhodili z práce. Pamätám sa, ako ho raz zlomyseľné kolegyne vystrašili tým, že si z krabičky od antikonceptív dali po dávke- chudáik kolega bol tak zmätený, že musel odísť z práce domov a tlak stúpol tak, že k mozgovej príhode či infarktu ďaleko nebolo...

Tie dievčatá boli akože veriace a mal to byť vtip, zlý vtip.

Nemali tušenia, že náš kolega je- čerstvo vysvätený tajný kňaz a rehoľník.

Rok 1990 nám obom priniesol veľkú radosť. Ja som sa vrátila do triedy a on sa stal farárom v susednej farnosti.