« Назад

Pane,osláv svoje meno

Pane,osláv svoje meno

Meditácia nad Žalmom 115

Nie nás, Pane,

nie mňa,

veď my sme Tvoje diela

a cez nás oslávená má byť i zem celá.

Nuž, znie to krásne, ale dlane

tie moje, také prázdne

otvoria malý, prázdny byt.

Či tam chceš velebený byť?

Poradiť

vieš.

Však chceš?

Tie dlane,

nože pozri na ne.

Dobre tým, čo ich cela čaká

v preposvätenom monastieri,

kde stačí pritakať

tým hore v mieri

a sláva aká.

A závoj všetko zahalí

aj vzbury návaly.

Dobre tým, čo im manžel, drobce

či väčšie

ako zvonce

zahlaholia

na uvítanie.

Mňa len čo oči zabolia

a celé krásno v oceán

sĺz sa stopí.

Tá hanba

pozmývať tak stopy....

tá hanba, že som chcela i dávať,

čerpať čosi,

veď nie som lakomec.

A teraz stojím ako žobrák bosý

nakoniec.

Aj ja som dcéra Izraela,

len trochu inak, než som chcela.

Čím oslávim ťa v tomto byte,

kde všetko o Tebe mať skryté

si želá blížny, čo mi kožu derie.

Nechce Ťa znať, bo kožu derie

svedomie?

A či čosi dávno zbité?

A čoby som bár ikonostas mala,

slabá to chvála.

Som Ráchel, čo na ťave sedí

skrývajúc modly svojej biedy?

Či Ester, čo má ľud svoj chrániť

krásou a štipkou lesti

jak je to v Svätej zvesti?

Na to som stará....

Na Judith surovosť mi chýba

Vlastnosti Tamar, Rachab, Rút...

nemám...no ako zabudnúť

že dostali sa predsa k Tebe?

Či som ja Sára, čo v starobe má rodiť?

Nie pre mňa, Pane

osláv svoje meno!

Tu nik neriekne, čo mám zhodiť.

Niť myšlienok

sa na vreteno mení.

Kro spradie ho?

Či pohania?

Ja predsa dúfam v Neho!

A v zenit  čakania.

 

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Požehnaná je cesta k nebeským výšinám, si ako orol, ktorý tam hore sídli sám, k tým výškam nezalietne drobné vtáča, azda len orol z iného končiara... Ten kráľovský tvor nesmúti, že je sám, pozerá na svet z výšav nádherných, a lieta si, a navracia sa späť na končiar hory, aby odtiaľ zasa pozrel na tých malých... Aby ich povzbudil, ak aj ony raz by chceli vzlietnuť k výšinám:o)
Отправлено в 21.08.13 0:33.
Prenádherné Majka, rada ťa čítam, veru neprestávaj písať tak krásne básne...
Sú povzbudením i zamyslením, akoby obrázkom nakresleným tvojou dušou, ktorá v túžbe po Bohu a tajomstve uloženom vo vlastnom bytí predostiera Jeho obraz a pobáda k zamysleniu, že ak má človek milujúceho Boha, viac nepotrebuje nepotrebuje, lebo v skutočnosti len v Jeho Láske je možný život... Ďakujem .
Отправлено в 21.08.13 6:16.
Отправлено в 21.08.13 6:17 в ответ на anna sojková.