Miesto utrpenia, i konca pozemského života....nemocnica
V jednej ostravskej nemocnici ležal desaťročných chlapec. Rakovina si nevyberá podľa veku. Koniec bol blízky a neveriaci rodičia zo zúfalstva radšej z nemocnice utiekli...
Dvere izby otvoril veriaci mladý lekár. Vedel, že ani na najkratší katechizmus už nebude čas. Rodičia syna pokrstili, ale viac miesta Ježiš v rodine nemal....aj na kňaza už je neskoro...
Sadol si na okraj postele, chytil dieťaťu ruku . Chlapec povedal: "Pán doktor, ja viem, že umriem.....ale nik mi nepovedal, čo bude potom...nič? Naozaj celkom nič?....
Doktor chytil chlapcove prsty, jeden po druhom a povzbudzoval: "Počítaj si takto na prstoch: :...1.Ježiš....2.Kristus....3.je....4.môj....5.Spasiteľ , kým budeš vládať, áno? ".
Ráno keďprišiel lekár do služby, sestrička mu povedala smutnú správu.Chlapček nad ránom zomrel. Ešte bol na lôžku, za závesom. Lekár odhrnul plachtu a zazrel rúčky. Ľavá držala pravú a zastavila sa na štvrtom prste a tak obe stuhli.
....môj.....
Určite prišiel k svojmu Spasiteľovi.
Aká úžasná je nádej a odhodlanie zachraňovať.
(Z kázne P. Jacka Domańského na 1.pôstnu nedeľu v kostole sv. Václava v Novom Bohumíne. Vysielala TV Noe.)