Ako schválne. Skôr , ako začnete čítať tento blog , pozrite si hlavný obrázok. Ale nepodvádzajte prosím i keď je na ležato. :)
Dobre si ho prezrite. Sústredene. Čo na ňom vidíte okrem stromov , starej sekačky , plota a starej plechovice a nejakého napoly zožratého balu sena ? Chvíločka na pauzu.
Nič ? Ani nemôžete , lebo tam nič nie je :D Ale teraz vážne. Je to foto malilinká časť mojej oázy pokoja pri starkom. Nedávno som dala túto fotku na jednu sociálnu sieť s komentom - je čas odísť. Brat okomentoval " Čo tam je , veď tam nič nevidím ? " Ja mu nato : Pokročilý čas príchodu diviakov :) Poslal mi vyrehotaného smajlíka. To ako v tom vtipe. Žena za volantom odbočuje bez smerovky a muž sa jej pýta. "Prečo si nezapla smerovku ? " Źena - ja viem , kam idem , iní nemusia " :D No ako vtip sa mi to páči , ako realita by to mohol byť prúser. Ja mám aj toto úvodné foto s diviakom , ale je rozmazaný. Ta keď som mu ukázala mobil , že ho idem fotiť, voľáko sa roztriasol a je rozmazaný. Alebo to boli moje ruky ? :) Neviem , či som to tu spomínala , ale keď som chodila do práce a s práce dva týždne od starkého a späť , tak pod večer mi veru lepilo. Diviaky sa schádzali , ako na schôdzu. A v noci behali aj popod okná. Neskôr som sa istila takou hracou piksličkou , ktorú šlo roztrhnúť vo švykoch , aby som ich vyplašila , ak náhodou , kým som vyšla od cesty k domu. Lenže tie srnky a ich maličké a jelene to bola nádhera. Ráno , aj večer. Jedna srnka malá si ma adoptovala. Vôbec sa nebála. Bola prekrásna a tak blízko. Tak vidíte. Aké máme milostí. Kým mi žil starký , všetko bolo nádherné obkosené , sušilo sa , choval všetko , čo asi existuje. Aj mňa :D Milujem tú krásnu vôňu sena. Z jari , keď kvitli všetky stromy , neskôr zakvitnuté lúky , neviem to inak nazvať , ako rajom na zemi.
Požehnaný deň Vám želám. :)