V kostolíku duchovný otec vysvetľoval požehnanie. Spomínal aj požehnanie dieťaťa rodičmi znakom kríža atd.
Mne vtedy vzišla na um nádherná spomienka s Mons. Eduardom Kojnokom a mojou vtedy ešte CCA troj , štvor ročnou dcérou. Raz bola u nás v Kokave rekolekcia kňazov s Mons. Eduardom Kojnokom. Vzala som Kristínku a šli sme do kostola na omšu. Malá bola stále priebojnejšia už od ranného detstva než ja. Po skončení omše ľudia poodchádzali a šli sme aj my. Pred kostolom zastala , že ide čakať biskupíka. Nie a nie odísť , tak som podišla ďalej a čakala , ako to dopadne. Kňazi vychádzali , prihovorili sa jej a ona suverénne - " čakám biskupíka "
Pochvíľke vyšiel Mons.Eduard a Kristínka hneď k nemu.Debatili o niečom a potom Mons.Eduard hovorí
" Na leto Ťa vezmem ku mne na prázdniny do Rožňavy na týždeň. Dobre ? Prídem ešte do Kokavy a potom pre Teba domov. A začal dialog :)
Kristínka " Dobre , ale pod jednou podmienkou. Mám doma moľča ( morské prasiatko ) Pôjde so mnou , inak nie.
Mons : Noooooo , dobre , ale nezabudni mu zobrať papať.
Kristínka : Nezabudnem.
Už boli vo farskej záhrade , keď Kristínka bola pozvaná na obed Mons. Eduardom na faru , že ju potom dovezú :) Nesúhlasila. Idem domov s maminkou.
Vtom Mons.Eduard dal po debate Kristínke krížik na čielko.
Kristínka v tom hovorí Mons. Eduardovi. " zohni sa. " Mons. sa zohol , Kristínka natiahla rúčku a urobila krížik na čelo otcovi biskupovi. Aký - taký , ale urobila. Co ale vyžarovalo z toho dieťaťa v ten moment , to sa opísať nedá. To bolo také roztomilé , aj Mons.Eduard bol prekvapený , ja ešte viac. Cestou domov nehovorila o ničom inom , tešilo sa to dieťa , neskutočné. Po príchode domov začala baliť plyšáčikov a granulky do mini ruksáčika :) , aby morčiatko nehladovalo :) To bolo také milé. Nezabudnem nato. Krásny moment.
DAKUJEM. Aj Bohu za takýto povzbudzujúci krásny moment , ktorý sa hlboko vryl do srdca i mysle.