Liturgické čítania:

Nm 21, 4-9
Ž 102, 2-3. 16-18. 19-21
Jn 8, 21-30

 

Z Tretej knihy Mojžišovej:

Izraeliti tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov.

Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“

Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“

Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“

Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.

 

Prečo Boh poslal na Izraelitov jedovaté hady? Aby ich potrestal? Aby sa pomstil za ich nevďačnosť?  Som presvedčená, že dôvod bol iný. Boh chcel, aby pochopili, že od Neho dostávajú všetko dobré. Reptanie ich priviedlo do nešťastia, ale dôvera k Bohu ich z nešťastia zase vyslobodila. 

[Hovoríme o pozemskom nešťastí - smrti tela. Ale je tu ešte niečo vzácnejšie, ako telesné dobro, jedlo a pitie, ktoré chýbali putujúcim Izraelitom. Alebo ktoré dostávali od Boha, ale im už nechutilo. Je tu dokonca niečo dôležitejšie ako telesné zdravie ba i život. Je to láska - zmysel života každého človeka. Ak nemáme lásku, nemáme nič, aj náš život je nám na nič. Preto Boh siahol aj na (telesné) životy reptajúceho ľudu. Aby im pripomenul, čo je dôležité, aby od Neho prijali to najdôležitejšie - dôveru a Jeho lásku.]

A tak, v podobe medeného hada urobeného rukou Mojžiša mali vyjadriť dôveru svojmu Bohu. Kto sa pozrel na vyvýšeného hada, neumrel, ale ozdravel, aj keď bol pohryzený jedovatým hadom. 

 

A tak je to aj s nami. Prečo sa nám niekedy dejú zlé veci? Boh nás trestá? Alebo Mu na nás nezáleží? 

Často reptáme, sme nespokojní, frustrovaní z okolností života - podobne ako Izraeliti na púšti. Neveríme Bohu, že sa o nás postará, že nám dá vždy to najlepšie. Neďakujeme, ale repceme. Sme zranení. Nie púštnym hadom, nás zraňuje iný "had" - ten, ktorý zranil už prvých ľudí v raji. Zraňuje nás hriech - náš, alebo hriech ľudí, naša nedôvera, náš hnev... Sme nešťastní, nahnevaní, zranení... umierame. Ale je tu niekto väčší ako medený had, ktorý vyrobil Mojžiš. Samotný Boží Syn prišiel na svet, aby nás zachránil. On bol vyzdvihnutý na kríži. Všetky naše choroby, naše hriechy, naše zranenia vzal na seba. Všetky ich zničil svojou smrťou. Je len na nás, aby sme sa s vierou pozreli na kríž - a hneď ozdravieme.

 

Chcem sa dnes dívať na Ježišov kríž. Aj keď je už zahalený fialovou látkou (ako každý rok krátko pred Veľkou Nocou). Len v kríži nájdem uzdravenie zo všetkých trápení. Vďaka! Vďaka za kríž. Vďaka za všetko. Aj za veci, za ktoré by som niekedy reptala. Verím, že všetko z Tvojich rúk je dobré. A ak sa nechám zraniť - už viem, že pohľad na Tvoj kríž ma uzdraví.

 

 

 

Zamyslenia aj na ďalšie dni nájdete na http://letitia-tiba.blogspot.sk/p/nas-postny-kalendar-3.html