Liturgické čítania:
Iz 42, 1-7
Ž 27, 1. 2. 3. 13-14
Jn 12, 1-11

Z evanjelia podľa Jána.
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“
(Jn 12, 1-11)


Mária vzala libru vzácneho nardového oleja... Vzala vzácny olej - tristo denárov, to bola mzda za celý rok - dnes by to bolo možno 10 000 €. Vzali by sme dnes niečo, čo stojí 10 000 € a vyliali to na nohy hosťa? Alebo by sa nám zdalo, že sa tie peniaze dali využiť lepšie? Obdivujem Máriu, ale ešte viac než jej štedrosť, obdivujem jej citlivosť na Ježiša. To bola ona, čo ho pozorne počúvala, kým Marta chystala pohostenie. To bola Mária, ktorá milovala Ježiša, a teraz urobila naozaj výnimočnú vec - a vyslúžila si za to aj pokarhanie - síce iba od Judáša, ktorého viedlo jeho lakomstvo, ale určite sa nedá povedať, že neriskovala. Aj Ježiš mohol jej "nelogický" skutok odmietnuť - hoci aj podobnými slovami ako Judáš. Takisto jej sestra Marta, alebo brat Lazár, veď asi vzala z ich spoločného majetku, aby to použila pre Ježiša. Ale ona sa nebála riskovať odmietnutie. Urobila to, lebo chcela prejaviť lásku.

Lásku, ktorá vycítila, že sa s Ježišom vidí možno posledný krát. Ktorá vycítila, že sa niečo deje. Učeníci, keď im Ježiš predpovedal svoje utrpenie, nepočúvali - hádali sa o to, kto bude v jeho kráľovstve najväčší (alebo niečo podobné). Ale Mária vedela - a chcela urobiť niečo výnimočné pre Neho. "Na môj pohreb to urobila."

Chcem si brať príklad z tejto Márie. Chcem sa učiť tej citlivosti, ktorá bude vnímať potreby blížneho aj napriek zdaniu tela. Chcem sa učiť poslúchať aj tajné túžby môjho milovaného Ženícha. A chcem sa učiť poslúchať ten vnútorný hlas lásky, ktorým ku mne ticho hovorí Kristus - viac než hlas sveta, ktorý často kričí opak. Chcem sa učiť nemyslieť na seba a na to, čo si o mne a mojich skutkoch pomyslia ľudia. Ale vnímať, čo si myslí Pán. Čo chce On. Čím môžem poslúžiť Jemu.

Viac na http://letitia-tiba.blogspot.sk/p/postny-kalendar-4.html