Na začiatku modlitby je ticho.
Ak sa chceme modliť, musíme sa najskôr naučiť počúvať, lebo Boh sa prihovára v tichosti srdca. aby bol človek schopný zažiť toto ticho, potrebuje čisté srdce, lebo len ono môže vidieť Boha, počúvať Boha, počuť Boha. Iba potom, z plnosti svojich sŕdc, sa môžeme rozpráva s Bohom. A on počúva. Avšak my nemôžeme rozprávať, ak nebudeme počúvať, ak nebudeme v styku s Bohom v tichosti svojich sŕdc.
Modlitba nás nemá týrať, ani uvádzať do nepokoja. Máme sa na ňu vopred tešiť: veď sa budem rozprávať so svojím Otcom, budem sa rozprávať s Ježišom, s tým, komu patrím telom i dušou, duchom i srdcom. Premýšľajme teda v tichosti ducha, očí a jazyka.
Tichosť ducha a srdca. Panna Mária starostlivo zachovávala všetky svoje spomienky a premýšľala o nich vo svojom srdci. To ticho ju natoľko približovalo k nášmu Pánovi, že nikdy nič neľutovala, nech išlo o čokoľvek. Spomeňte si len, čo urobila, keď svätý Jozef zneistel. Jedno - jediné slovo z jej úst by bolo rozptýlilo akékoľvek podozrenie, lenže ona ho nevyslovila a sám náš Pán učinil zázrak a potvrdil jej nevinnosť. Keby sme aj my boli takí presvedčení o nevyhnutnosti ticha! Verím, že potom by sa nám cesta k tesnej jednote s Bohom uvoľnila.
Ďalej máme tichosť očí, tichosť, čo nám pomôže vždy vidieť Boha. Naše oči sú ako dve okná, cez ktoré sa Kristus alebo vonkajší svet dostáva až do našich sŕdc. Často potrebujeme veľa odvahy, aby sme ich udržali zavreté. Či si azda neraz nepovieme: „Keby som len nebol videl toto či hento!?“ A predsa si dávame tak málo námahy, aby sme prekonali túžbu vidieť všetko.
Tichosťou jazyka sa naučíme mnohému: rozprávať sa s Kristom, byť radostným v každom čase a mať čo povedať. Kristus sa nám prihovára prostredníctvom iných osôb a keď meditujeme, hovorí s nami priamo.
Boh je priateľom ticha.
Prahneme po tom, aby sme našli Boha, on sa však nedá nájsť v hluku ani v zhone. Pozrite sa, ako príroda, stromy, kvety a tráva rastú v hlbokom tichu. Vidíte, ako sa hviezdy, mesiac a slnko premiestňujú v tichu. Čím viac toho prijímame v mlčanlivej modlitbe, tým viac môžeme dávať v činorodom živote.
Tichosť nám poskytuje nový pohľad na všetky veci. Tichosť potrebujeme, aby sme sa dotkli duší. Podstata nie je v tom, čo hovoríme my, ale v tom, čo Boh hovorí nám a čo naším prostredníctvom podáva.

Práve v tichosti nás Ježiš vždy očakáva. V tichosti nás bude počúvať, v nej sa budeme prihovárať našim dušiam a práve v tichosti budeme počuť jeho hlas. V nej nájdeme novú energiu a skutočnú jednotu. Božia energia sa stane našou energiu na to, aby sme vyplnili všetky veci v jednote našich myšlienok s jeho myšlienkami, v jednote našich modlitieb s jeho modlitbami v jednote našich činností s jeho činnosťami, nášho života s jeho životom.