čítala som bratovi Harryho Pottera a toto ma fakt zaujalo:
profesorka McGonagallová pokračovala: "Ako som spomínala, aj v prípade, že Veď-Viete-Kto zmizol..."
"Moja milá profesorka, taká rozumná osoba ako vy by ho mala volať po mene. Celý ten nezmysel s Veď-Viete-Kým - jedenásť rokov sa snažím ľudí presvedčiť, aby ho označovali jeho pravým menom: Voldemort." Profesorka McGonagallová sa mykla, no Dumbledore, ktorý práve od seba odlepoval dva citrónové cukríky, sa tváril, že si to nevšimol. "Ak o ňom budeme i naďalej hovoriť ako o Veď-Viete-Kom, budú z toho len zmätky. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali báť vysloviť Voldemortovo meno."
"Máte pravdu," súhlasila profesorka McGonagallová napoly rozhorčene, napoly obdivne. "Ale vy ste iný. Každý vie, že ste jediný, z koho mal Veď-Viete-Kto, no dobre teda, Voldemort, strach."
"Lichotíte m," povedal Dumbledore spokojne. "Voldemort má schopnosti, aké ja nikdy mať nebudem."
zaujalo ma to, pretože keď postavy nazveme inými menami, je to pravda. Dajme tomu, že Voldemort bude Zlo, Dumbledore bude svätec ktorý nám radí a profesorka McGonagallová bude nami.
Z toho vyplýva asi toto: bojíme sa zlé veci nazývať zlom. Radšej ich zaškatuľkujeme, zamaskujeme, zapudrujeme, len aby to ako zlo nevyzeralo. Presviedčame samých seba, že to nie je až také zlé. Lenže to ako to maskujeme je skutočne zlé. Je nám nepríjemne - mykneme sa, keď niekto niečo, čo robíme, nazve zlom, hoci v kútiku duše vieme, že to aj naozaj JE zlé. Nevidím dôvod prečo by sme sa mali báť označiť zlé zlým, prečo by sme sa mali báť nazývať zlé veci výtvormi zla. Je to naopak dobré, pomôže nám to tieto veci ďalej nerobiť, zatiaľ čo maskovaním by sme zruinovali a celkom poplietli naše svedomie.
Keď už aj priznáme, že je zlé tieto veci maskovať a že by sme ich asi mali nazvať tým čím sú, vyhovárame sa, že my na to nie sme dosť silní. Svätci sú iní, oni mali nejakú zvláštnu silu, ale my taký predsa nie sme a nikdy nebudeme... -> a to je ešte horšie. Lenže svätci nie sú iní. Boli presne takí istí ako my - rozdiel je v tom, že oni PRIJALI Ducha Svätého. Napriek tomu má však Zlo schopnosti, aké ani oni nikdy mať nebudú. No dôverujú Bohu, veria, že on Zlo raz porazí, že na konci sveta bude už len dobro, a preto Zlo odmietajú, nazývajú ho vlastným menom aby odmietli veci ktoré pochádzajú zo Zlého a sú zlé.
Možno ste túto myšlienku už počuli, ja tiež. No keď som to čítala, toto ma veľmi zaujalo. Možno o tom Rowlingová ani nevie, aké krásne prirovnanie vytvorila... Pre mňa je táto skutočnosť opísaná v tomto prirovnaní veľmi dôležitá, pretože ja mám vždy veľkú tendenciu presviedčať samú seba, že to čo robím nie je až také zlé...