Pri nedávnej návšteve benediktínskeho kláštora som dostal do daru knihu od sv. Ľudovíta Mária Grignion. Pri čítaní kapitoly „List priateľom kríža“ mi nedalo nezastaviť sa, nezamyslieť .
Kríž, aká to ťažoba... Sám dobre viem, aký som šťastný, keď mi všetko vychádza podľa mojich predstáv. Keď som spokojný, šťastný, zdravý. Ja a moji najbližší. Vtedy asi najviac ďakujem Bohu, chválim ho za všetky dobrodenia. Vravím si „Boh je pri mne". No ako náhle sa mi priťaží, príde choroba, krivda, nešťastie v rodine, div, že nezačnem frflať, rúhať sa, ako to len Pán Boh mohol na mňa dopustiť?! Prečo to dovolil ? On už nie je pri mne ? Nemá ma rád ?
Kríž ako dar .
" Nech každý človek , muž alebo žena , jej cena je nad perly ( Prís 31,10 ) vezme na seba s radosťou svoj kríž , nie kríž niekoho iného. Svoj vlastný. Ktorý mu Ježiš z neskonalej lásky odrezal z časti toho, ktorý on sám niesol. Svoj kríž, ktorý je najväčším darom". Kríž a dar ? Áno, je ľudské a samozrejmé, že každý z nás túžime po spokojnosti a zdraví. No nezabúdajme, že sme kresťania. Pre nás, má mať kríž iný, väčší a hlbší rozmer. Cesta životom býva radostná, no prídu v nej aj utrpenia, bolesti a osobné kríže. Vtedy je treba zvolať : „Pane, nech sa mi stane podľa Tvojej vôle. Chcem vziať ako dar svoj kríž a nasledovať Ťa". Veď okamih ťažkostí nám získa nesmiernu a večnú slávu. "Ježiš má veľa zdanlivých priateľov, čo prehlasujú, že ho milujú, ale v skutočnosti ho nenávidia, lebo nemilujú jeho kríž."
Naozaj, len veľmi málo ľudí sa chce pripodobniť Kristovi. Nesúc svoj kríž. Poznanie tajomstva kríža je v skutočnosti dané len máloktorým. K tomu ,aby sme vystúpili na kalváriu a nechali sa tam s Ježišom pribiť, na to treba veľkú odvahu. Hrdinskosť. Staňme sa aj my hrdinovia. Staňme sa svätými. Nestriasajme svoje kríže. Nefrflime. Nesme ich hrdo, s rukami zdvihnutými hore. Chváľme sa nimi ako sv. Pavol: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista ( Gal 6,14 )." Staňme sa priateľmi kríža. Právom sa honosíme, že sme Božími deťmi. Honosme sa tiež ranami, krížmi, ktoré nám dobrotivý Otec dal.
Ďakujem Ti Pane za kríž, ktorý si mi daroval. Niekedy pod jeho ťarchou padám, frflem, zdá sa mi priťažký. Bojím sa, že ho neunesiem. No ty si mi posilou. Dvíhaš ma, si pri mne, pomáhaš mi ho niesť. Chcem ísť za Tebou, Pane. Zaprieť sám seba. Trpieť, vziať svoj kríž a konať, nasledovať Ťa. Veď odmenou mi budeš Ty sám.
