Ružencové bratstvo je združenie veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti. Piaty magister Rehole kazateľov (dominikánov) Humbert de Romans hovorí, že prvé Ružencové bratstvo bolo založené podobným spôsobom ako prvotná Cirkev. Členovia sa zhromažďovali na modlitbách, mali jedno srdce a dávali almužny. Takéto činy prispievali k prijatiu Ducha Svätého.

Riadni členovia Ružencového bratstva sú členmi dominikánskej rodiny a majú účasť na všetkých dobrách, milostiach i prísľuboch Panny Márie, daných tejto reholi.

Výsady a prísľuby pre členov Ružencového bratstva:

a) Osobitná ochrana Ružencovej Panny Márie,

b)  Spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv. omšiach a plodoch apoštolátu členov dominikánskej rehole.

c) Každý mesiac provinčný promótor pre Ružencové bratstvá slúži sv. omšu za živých a zosnulých členov Ružencových bratstiev na Slovensku.

Všetci veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu za obvyklých podmienok získať čiastočné alebo úplné odpustky.

Okrem toho môžu členovia Ružencového bratstva na základe dekrétu Posvätnej apoš­tolskej penitenciárie z 11. januára 1969 za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky v nasledujúcich dňoch:

1. deň vstupu do Ružencového bratstva
2. Veľká noc
3. Obetovanie Pána (2. februára)
4. Zvestovanie Pána (25. marca)
5. Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta)
6. Ružencová Panna Mária (7. októbra)
7. Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. decembra)
8. Narodenie Pána (25. decembra)

Živý ruženec

Bratstvo Živého ruženca vzniklo z iniciatívy Márie Paulíny Jaricot vo Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862. So svojim bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. Neskôr sa jej brat stal kňazom a odišiel na misie. V listoch jej opisuje duchovné a materiálne potreby v misijných krajinách. Paulína organizuje peňažné zbierky, vytvára malé skupiny, ktoré začínajú pomáhať misionárom. Poznáva hĺbku a silu modlitby ruženca, a tak na spôsob misijných skupín zakladá ružencové pätnástky, ktoré sa stanú počiatkom skupiny Živého ruženca.

Dávajú si za cieľ:

1. zjednotenie sŕdc v srdciach Ježiša a Márie cez prijímanie ružencových tajomstiev vymieňaných každý mesiac
2. zachovanie viery v kresťanských krajinách, ktoré podľahli nekresťanskému štýlu života
3. šírenie viery v nekresťanských krajinách cez katolícke misie

Záväzky člena Živého ruženca:

Živý ruženec tvorí skupina dvadsiatich členov, takzvaná ruža. Určený člen - horliteľ ruže - je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev.

Člen Živého ruženca sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom možno pridať aj ďalšie.       

Raz v mesiaci sa stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi Živého ruženca, kde si vymenia ružencové tajomstvá.

Misijné korene živého ruženca nanovo odhalil arcibiskup Fulton J. Sheen, riaditeľ Pápežských misijných diel v USA a dominikánsky terciár. Túžil, aby sa každý kresťan modlil na úmysly celej cirkvi, preto je každý desiatok misijného ruženca v inej farbe a symbolizuje jeden z kontinentov:

1. AFRIKA - zelená- Farba nadväzuje na zelené tropické, africké lesy alebo:
2. čierna- Nadväzuje na farbu pleti Afričanov
3. AMERIKA - červená- Zobrazuje farbu pleti Indiánov - pôvodných obyvateľov Ameriky
4. EURÓPA - biela- Označuje farbu pleti Európanov
5. AUSTRÁLIA a OCEÁNIA  - modrá- Symbolizuje Tichý oceán a mnohé ostrvy v ňom
6. ÁZIA - žltá- pripomína pleť ľudí Ázie, najpočetnejších vo svete.

Svätý ruženec

Záväzky člena Svätého ruženca:

Pomodliť sa celý posvätný ruženec (radostný, svetla, bolestný a slávnostný) za jeden týždeň (napr. v jeden deň dva desiatky, v iný tri alebo v jeden deň celý ruženec).

Treba zachovať postupnosť v modlitbe celého ruženca, to znamená – najprv sa pomodliť ruženec radostný, potom svetla, bolestný a nakoniec slávnostný.

Večný ruženec

Bratstvo Večného ruženca založil v roku 1630 dominikán P. Timotej Ricci. Jeho členovia sa zaviazali, že budú v určenú hodinu bdieť, pričom sa pomodlia celý posvätný ruženec. Jeho cieľom je zjednotiť členov, aby sa zaviazali modliť v určenú hodinu, a tak vytvoriť nepretržitú reťaz modlitieb za potreby Cirkvi a sveta. Modlia sa v úzkej jednote, hoci zvyčajne neviditeľnej, s mnohými bratmi a sestrami, vzdávajú spolu s nimi chválu Panne Márii a prostredníctvom nej Najsvätejšej Trojici. Modlitba sa tak stáva „večnou“ a zjednocuje duše ako vo veľkej rodine a vo veľkom živom ruženci.

Záväzky člena Večného ruženca:

Člen Večného ruženca sa modlí na štyri hlavné úmysly:

1. radostné tajomstvá za obrátenie hriešnikov;
2. tajomstvá svetla za istotu viery a ohlasovateľov evanjelia;
3. bolestné tajomstvá za večnú spásu umierajúcich;
4. slávnostné tajomstvá za vyslobodenie duší z očistca.

Jeho modlitba má apoštolský charakter. Raz mesačne alebo ročne si člen Živého ruženca zvolí čas bdenia, kedy sa pomodlí všetky tajomstvá (teda radostné, svetla, bolestné a nakoniec slávnostné).

(Spracované podľa knihy Ruženec S Máriou kontemplovať Krista, Dominikánske mariánske centrum Salve, Košice 2005. Prvé vydanie.)