Rozjímanie o Božom navštívení v evanjeliu sv. Lukáša nielen na obdobie Adventu, či Vianoc.

Ježiš prišiel, aby bol s ľuďmi a pre ľudí. Stretával sa s nimi na mieste, ktoré je privilegovaným miestom Boha – v synagógach či Jeruzalemskom chráme. Stretával sa s nimi na verejných miestach, ktoré nepatrili nikomu, ale zároveň všetkým, ako sú námestia, ulice, lúky, breh mora či jazera, no taktiež na mieste, ktoré je výsostným miestom človeka – v jeho dome.

Po nepríjemnom „vyhostení“ nielen z nazaretskej synagógy, ale i z vlastného mesta vlastnými súkmeňovcami, odchádza do Kafarnaumu, kde prichádza aj do Petrovho domu, ktorý sa hneď stal miestom uzdravenia a úľavy. Neskôr s dovolením  opäť vstupuje na teritórium, ktoré patrí Petrovi – na jeho loďku. Po vyučovaní zástupu sa obracia na Petra, znechuteného po neúspešnom rybolove a vyzýva ho k novému lovu rýb. Ktovie čo sa odohrávalo v srdci tohto horkokrvného muža? To, že si tento túlavý kazateľ urobil z jeho domu ambulanciu, či teraz z jeho loďky kazateľnicu, to by asi prežul. Ale to, že jemu, špecialistovi na rybolov, teraz kafre do remesla, to muselo byť pre neho priveľké sústo a možno len ohľaduplnosť voči známemu hosťovi mu zabránila, aby ho nevyhodil, ale dal na jeho slovo. A výsledok? Nevídaný úlovok dostal Petra na kolená a v tomto „pokorujúcom“ postoji ho Ježiš povyšuje na rybára ľudí.

Ktovie, čo všetko urobil predstavený synagógy Jairus pre svoju dcéru, no neviedlo to k ničomu. Ako topiaci chytajúci sa slamky prichádza za Ježišom, padá pred ním na kolená a volá ho k sebe domov. Výsledok? Určite viac ako čakal –  svoju dcéru, o ktorej smrti sa cestou dozvedel, vidí živú a zdravú.

Evanjelista Lukáš zachytáva tri Ježišove návštevy, ktoré majú jedno spoločné – stôl, avšak s rôznymi spolustolujúcimi, ktorí mali rôzne motivácie, návštevy s odlišnou atmosférou ako aj dôsledkom.

Farizej Šimon Ježišovi otvoril dvere svojho domu, no viedol ho k tomu divný úmysel. Chcel ho otestovať, zistiť, čo je zač, ako sa správa, bližšie spoznať jeho názory. No pre samozvaného sudcu Šimona dopadla táto návšteva zahanbením. Čo sa však nedá povedať o niekom inom, kto tu prišiel, hoc nebol pozvaný – o prostitútke . Odetá do rúcha hanby neprišla stolovať ani zvádzať, ale bez toho, aby povedala čo i len slovo, otvorila Ježišovi dvere svojho srdca a dôsledok?  Bola obdarovaná Božím milosrdenstvom, novou identitou, ako i novou šancou pre svoj život.

V dome Lazára a jeho sestier dáva Ježiš prítomným (a nielen im) lekciu z efektivity služby. Nepohŕda starostlivosťou Marty, ale ukazuje, že viac ako starostlivosť o Boha, je dovoliť Bohu postarať sa a poslúžiť človekovi. A že je lepšie Boha počúvať, ako mu porúčať.

Ďalšia Ježišova návšteva vyvolala značnú vlnu nevôle. Návšteva vzrastom malého, ale zato dlhoprstého Zacheja – židovského kolaboranta s rímskymi utláčateľmi. Ježiš sa, obrazne povedané,  „nasáčkoval“ k niekomu, z koho vysmievať sa a pohŕdať ním, bolo prejavom židovskej hrdosti. Avšak ten, ktorý vidí do srdca každého človeka, videl v srdci nešťastného Zacheja túžbu, ktorá ho pritiahla a doviedla k nemu domov. A ovocie tejto návštevy? – „Dnes prišla spása do tohto domu“ (Lk 19.9). Dovtedy zavrhnutý a opovrhovaný Zachej znovu nadobúda hodnotu a stratenú identitu Abrahámovho syna.

Nakoniec je tu ešte jedna návšteva, ktorá nemá obdobu, a to nielen tým, že pozývajúci je samotný Ježiš, ale aj tým, že presahuje ľudskú logiku, pretože on nie je len hostiteľom, ale aj pokrmom a nápojom. Udalosť prekračujúca priestor i čas a na ktorej máme tú česť byť pozvaní i účastní aj my. Hostina, ktorá je predzvesťou tej večnej v našom skutočnom domove, kde budú naplnené všetky naše túžby. – Vo filme Ježiš, natočeného podľa Evanjelia sv. Lukáša, prichádza Jairus za Ježišom do synagógy. Po pozvaní a následnom príchode domov Jairus nezaviedol Ježiša do nablýskanej obývačky, ani kdesi do rohu, ale priamo do stredu toho, čo ho ťažilo – k lôžku svojej už mŕtvej dcéry.  – Aj my, či sa s Ježišom stretneme v Božom chráme, či niekde inde, neodchádzajme sami. Zavolajme a zoberme Ho do našich domovov a dovoľme mu vstúpiť do našich vzťahov, napätí a nedorozumení, k tomu, čo zomiera a s čím umiera aj naša nádej. Dovoľme mu dotknúť sa toho, čo v nás spôsobuje bolesť, a to nielen tela. Toho, čo nás najviac znepokojuje, napĺňa strachom a smútkom.

Mnohí potrebujeme, aby sa k nám, ako k Petrovej svokre, Ježiš postavil, aby tak aj nás opustilo to, čo nás sužuje. Túžime, aby ten, ktorý vstúpil do Petrovej práce, požehnal aj našu námahu?  Koľkí z vás, rodičov, potrebujete oddych pri dennodennej starostlivosti o svoje deti, múdrosť a trpezlivosť pri ich výchove či istotu a oporu vo chvíľach bezradnosti?

Tak ako Marta potrebujeme usmernenie, či už v oblasti rodinných vzťahov, duchovnom živote alebo každodennej službe. Kto nepotrebuje, tak ako jej sestra Mária, vypnúť a spočinúť pri Božích nohách? Odpustenie a oslobodenie nie je len v Šimonovom dome, ale všade tam, kde je odvaha a úprimná túžba zanechať svoj hriech. Kto netúži po takom bezpodmienečnom prijatí, aké sa dostalo Zachejovi? Pritom nikto z nás sa nemusí štverať po figovníku ako on.

V takej či onakej situácii nech je jeho navštívenie pre mňa i pre Teba príležitosťou zažiť moc a lásku Toho, ktorý je pri nás a pre nás. No zvlášť toho, čo prináša každé Božie navštívenie – skutočnú a nefalšovanú radosť.

Jozef

K prebývaniu nad evanjeliom sv. Lukáša ma inšpiroval evanjelizačný film Ježiš z ktorého sú aj ilustračné obrázky.