« Назад

Dýchanie života

Začnem otázkou: Dýchate radi?

Pravdepodobne niektorých z vás napadlo, že čo za hlúposť sa pýtam, však je to  prirodzené a samozrejmé. - Pochopiteľne, dýchanie je pre život nevyhnutné. Výmena vzduchu, kedy sa zbavujeme oxidu uhličitého a nadychujeme potrebný kyslík pre náš organizmus zabezpečuje okysličovanie krvi, správne fungovanie srdca, mozgu, delenie buniek atď. Dosť však fyziológie nášho tela, nie o to tu ide.

 

V duchovnom živote takýmto dýchaním je modlitba. Keď Ježiš hovorí o modlitbe, nevraví: „Keď sa vám bude chcieť; Keď vám ostane čas na modlitbu; Keď nebudete mať čo robiť“ atď. Ale hovorí: „A keď sa modlíte“ (Mt 6.5) či „Ale keď sa ty ideš modliť“ (Mt 6.6) alebo „Keď sa modlíte...“ (Mt 6.7) . - On u svojich nasledovníkov považuje modlitbu za samozrejmosť.

 

Pri modlitbe nie je vždy ľahko. Taká roztržitosť, ale i ospalosť či suchopárnosť alebo iné ťažkosti vedia strpčiť chvíle pri Bohu. Niekedy sa stáva, že sa nám fyzicky  ťažšie dýcha, ale to neznamená, že prestaneme dýchať, naopak práve vtedy sa snažíme väčším a rýchlejším dýchaním kapacitu našich pľúc ešte viac naplniť. 

Inokedy sa frekvencia našich nádychov a výdychov zrýchli, napríklad pri behu, namáhavej práci... Zaujímavé je sledovať, ako sa napĺňajú kostoly či kaplnky počas skúškového obdobia... Astma, zápal pľúc a iné choroby neohrozujú len samotné dýchanie, ale aj náš život. Na rozdiel od našich lekárov, ktorí sú časovo a ešte nevedno čím limitovaní, Lekár nášho srdca je nám bezplatne k dispozícii, zvlášť vo sviatosti zmierenia (a nielen tam a vtedy), on nemá ordinačné hodiny, ordinuje nonstop.

 

Stáva sa, že napr. v záverečnom, terminálnom štádiu u ležiaceho človeka dochádza k neprirodzenému javu: zástave dýchania, kedy dotyčný prestane dýchať a o chvíľu začne hlbokým nádychom zrýchlene dýchať, akoby chcel dobehnúť čo zmeškal. A keď dýchacie svaly človeka ustanú, prestáva byť srdce, po 5 minútach nastáva vážne poškodenie mozgu a...

 

Nachádzame sa v období Božieho narodenia, času, kedy Boží Syn začal dýchať náš vzduch, ktorý sme mu neskôr tak potupným spôsobom odopreli. Avšak ani smrť, ani hrob Ho nezastavili. Zmŕtvychvstalý Pán prichádza a ponúka nám dar nového života. Dar, ktorý nie je len pre pár vyvolených, ale pre každého. Život, ktorý môžeme „nasávať“ doma tam, kde sa radi modlíme, no nielen tam, ale aj pri sporáku či v dielni. V triede či už v lavici alebo za katedrou, v kancelárii, ambulancii, na dovolenke... Za volantom auta, výrobným pásom, v obchode, vo vlaku či na lôžku. Jednoducho každý, kedykoľvek a kdekoľvek, spôsobom jemu vlastným.

 

Na záver tohto „zdravotno-duchovného“ zamyslenia opäť otázka: Dýchate radi? – Ako dýchanie, tak aj modlitba nie je otázkou pocitov, chce sa – nechce sa, ale nevyhnutnou potrebou pre život.

 

Jozef

 

Nasledujúci pripravovaný článok o modlitbe: Stretnutie túžob

 

Súvisiace články:

Modlím sa a nehanbím sa za to!

Modlitba – Božie pozvanie do Božieho srdca

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Áno, rozhodujem sa modliť za každých okolnosti v duchu, byť silná v tebe, môj Pane, v tvojej moci.
Отправлено в 25.12.11 12:24.
Jarmila Semanová
Dýchať je pre mnohých samozrejmé, možno jednoducho tak prirodzené, že sa im zdá, že hovoriť či písať o dýchaní nemá žiadny význam ani zmysel.

Dýchanie je nevyhnutné. Musíme dýchať.

Slobodu voľne sa nadýchnuť ocení najviac ten, kto zakúsil, aké to je - nebyť schopným výdychu ani nádychu.

Vrúcne a z hĺbky duše ďakovať za dar slobody pri dýchaní bude predovšetkým ten, kto poznal, že snaha o úsilie dýchať vlastnou vôľou ho vždy nanovo uvrhla do ešte väčšieho kŕča a nasadila mu okolo pľúc ešte tesnejšie okovy.

Dnes Ti, Bože, ďakujem za každý slobodný nádych aj výdych.

Ďakujem Ti za slobodu dýchania, za to, že čerstvý vzduch má možnosť prísť do mojich pľúc.

A áno, Jožko, dýcham rada, veľmi rada.


A podobne je to u mňa aj s modlitbou . . .
Отправлено в 29.12.11 9:59.