Toto slovo, sami potvrdilo pred pár rokmi.

Hrával som asi 5 rokov futbal. (cca od 12-16) 

A veľa som investoval do kopačiek,či už z odložených peňazí alebo samozrejme zo šibačky :D , poprípade mi rodičia nejaké kúpili.

Takže som mal dosť párov. A daroval som dva páry. Jedny som daroval synovcovi, ktorý chcel s futbalom začať. Vedel som, že je trošku slabší v tom, ale dal som mu ich s vierou, že ich určite využije. A ja som ich mal ešte aj tak dosť. Dnes hráva už aj vo futbalovom tíme čo som veľmi rád, že to nebolo zbytočné :D 

Druhé som daroval jednému kňazovi. Pretože bol fakt dobrý bežec a ešte vynikajúcejší futbalista. A hrával v jedných starých, ošúchaných teniskách. Tak som si povedal, že sa mu určite zídu. Tak som ich zabalil do krabice dal na nu nalepovaciu mašlu a zaniesol som mu ich, Keď som prišiel na faru, tak mi otvoril a ja mu hovorím : " Nech sa páči pán Kaplán, tu je taký darček na uvítanie, moc to neobracajte a dajte to do chladničky " :D . A on na to : " Óó to je milé, V´daka, hneď to tam zanesiem. " :D A ako som na večernej omši miništroval tak mi hovorí,že : " To boli kopačký, hááá :D ďakujem :D Tak bol z nich celkom rád. No par mesiacov na to sa mu stal úraz, potrhané väzy v kolene. Čiže si ich tak moc už neužije. 

Ale čo je pointa, pri každom tomto darčeku ktorý som dal, pretože som ich aj ja dostal ako dar je, že v týchto okamihoch keď som podával tieto kopačky som mal vždy lepší pocit ako keď som ich dostal. Preto dnes keď mám možnosť niekomu niečo vhodné dať určite si to chcem zopakovať. :D