« Назад

Žehnajte a budete požehnaní...

Žehnajte a budete požehnaní...

Nech rozmýšľate ako rozmýšľate, tieto slová vám nič nehovoria? Podobajú sa na určité verše zo Svätého písma, ale nejako sa vám nezdajú? Máte pravdu, nie sú tam. :o) Túto vetu som si vymyslela sama, ale verím, že naozaj platí.

   Som nekonfliktný typ človeka. Ľudí vo svojom okolí zvyčajne beriem "v pohode", ako by povedali tí neskôr narodení. Občas sa však stane, že si buď sama vytvorím blok voči niekomu alebo po dlhšom čase spoznávania mi začnú liezť na nervy určité vlastnosti dotyčnej osoby. A je to tu - zas mám problém niekoho prijať takého, aký je. Používajú sa na to aj iné slovné spojenia, napr. nemám ho rada, neznášam ho, lezie mi na nervy, "nemusím ho", je mi ukradnutý atď. Čo s tým?

   V každom prípade nechcem zostať v tejto situácii. Pán nás učí, že máme milovať aj svojich nepriateľov (hoci o nepriateľoch v mojom prípade nemôže byť ani reč - aspoň si to myslím). Ale ako to dokázať, ako ho mám milovať, keď ten človek je ... taký a taký! Je to naozaj ťažké. No najhoršie je asi to, že to sama nechcem - teda nie tak naozaj, od srdca. Zvyčajne to chcem (ak vôbec chcem) len preto, že to tak proste má byť. Lenže v kútiku srdca si nechávam pootvorené dvierka, veď taký hnev na niekoho, alebo rozčúlenie sa, to sa môže ešte niekedy zísť, občas to dobre padne. wink

    Prvým krokom je teda rozhodnúť sa pre to, čo naozaj chcem - a to je PRIJATIE toho človeka. Ale musí to byť rozhodnutie srdca, nie rozumu.

   Kedysi som čítala v jednej knihe, že máme žehnať všetkým ľuďom. V tom čase som nebola príliš naklonená takému správaniu. Ešte som na to nedozrela. Po niekoľkých rokoch som si povedala, že to vyskúšam. A skúsila som. Môžem povedať, že môj pohľad na dotyčného človeka sa zmenil. Bolo to naozaj iné, lepšie... Ale stále som cítila, že tomu ešte niečo chýba.

   Zas trvalo niekoľko rokov, kým som vyskúšala niečo ďalšie. V jednom krásnom období milosti od Pána som pochopila, že to nie je iba o rozhodnutí a žehnaní. Začala som Pánovi ďakovať za toho človeka, modliť sa zaň, vyprosovať mu požehnanie od Pána; a vložila som do toho celé srdce. Vtedy nastal naozajstný obrat. Pán ma naplnil obrovským pokojom a láskou k dotyčnej osobe. A bola to osoba, s ktorou som mala najväčší problém. Takže, keď to šlo s ňou, nebude problém ani s tými ostatnými, ktorí ešte "čakajú" na moje prijatie. smiley Dúfam, lepšie povedané - pevne verím, že to dokážem. A dúfam, že to vyskúšate aj vy. Ten človek sa možno nezmení, ale zmení sa váš pohľad naňho. Budete ho možno vidieť Božími očami alebo milovať Božou láskou. A ten fantastický pocit Božieho požehnania vás dostane! Tak veľa šťastia!

Предыдущий
Комментарии
sign-in-to-add-comment
Boh nás volá požehnávať

Máš protivného partnera, ktorý má mnohé slabosti a chyby,
máš zlostného šéfa, ktorý sa neusmeje len durí a kričí?
Máš problematické, neposlušné deti a ty si z toho na nervy,
začni im žehnať a uvidíš ako im a tebe Boh srdce zmení!

Neodplácajte sa zlým za zlé, zlorečením za zlorečenie,
urážkou za urážku ale úžasnú skúsenosť zažite,
svojím blízkym, priateľom i nepriateľom neustále žehnajte,
tak dedičstvo požehnania pripravené pre vás dostanete.

Požehnávať znamená do Božej ochrany vložiť niekoho,
v Boha Otca, v Boha Syna a v Boha Ducha svätého.
Zvolať na neho Božiu milosť, pokoj, požehnanie, dobrotu,
nech mu je Boh milostivý, nech mu dá mocnú Božiu ochranu.

Požehnanie začni od seba a pritom rukou urob znak kríža.
"Žehnám svoje telo, svoju dušu, svoju myseľ, svojho ducha,
a celé moje bytie nech je v stave požehnania,
v mene Otca i Syna i Ducha svätého – Aleluja".

Pripoj sa k veľkému množstvu ľudí, ktorí radostne žehnajú,
svoje manželstvo, deti, príbuzných, susedov i neprajníkov.
"Nech ťa Boh žehná a uzdraví! Nech Boh požehná vašu rodinu!
Nech Boh žehná život tvoj – um a dielo tvojich rúk!"

Žehnaj všetkých v mene Otca i Syna i Ducha svätého,
aby všetci ľudia boli dedičmi zasľúbenia Božieho!
Nech moc Ducha svätého mohutne prúdi, požehnáva,
prinesie v ľudských srdciach zmenu pre príchod Pána.

Ježišu, chcem Ti predstaviť všetkých, s ktorými mám vzťah,
priviesť ich do Tvojej prítomnosti, aby si ich mohol požehnať.
Nech Hospodin náš Pán požehná ich životy podľa Jeho svätej vôle,
nech je im milostivý, milosrdný, nech im lásku, radosť, pokoj daruje.
Отправлено в 01.04.12 19:22.
Отправлено в 03.04.12 13:17 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Ďakujem! Je to môj prvý blog, ale cítim potrebu písať ich pravidelne, lebo mám toho v hlave veľa... A krásnych skúseností s Pánom ešte viac :o) Dúfam, že moje slová aspoň niekoho oslovia alebo pomôžu. To je mojím (neskromným) cieľom.
Отправлено в 03.04.12 19:27 в ответ на Otília Ferenčíková.
Povedala si tu veľa nielen pre mňa, ale ja som sa v tvojom článku našla. Tento vnútorný boj vediem stále so sebou. Sú to iní ľudia, iné situácie, iné postoje, ktoré sú toho podnetom. Ďakujem a prosím, píš, lebo z tvojich slov znie ako láska koná. A ja sa rada učím.
Отправлено в 03.04.12 19:48 в ответ на Jana Znášiková.
Отправлено в 04.04.12 13:40 в ответ на Anna Václavová.
Želať niekomu Božie požehnanie, je priať mu všetko dobro, blaho, šťastie, čo môže jeho duša, ale aj fyzično obsiahnuť...Ak mne niekto žičí Božie požehnanie, už nemusí ďalej ani pokračovať...povedal mi to najdôležitejšie, viac predsa nič nepotrebujem...Len škoda, že ho v našich blahoželaniach dávame až na posledné miesto...Moja mama ma naučila krásne slová - žehnanie - pri vstupe do domu: Pane Bože, žehnaj tento dom, i ľudí, čo bývajú v ňom!
Janka, krásne slová o rozhodnutí odpúšťať a o prijatí človeka...Vtláčam si ich hlboko do srdca! Pán Boh zaplať :-)
Отправлено в 04.04.12 17:42.
Áno, je to cesta. Poznám to veľmi dobre... A ďakujem za krásne svedectvo (neviem to inak nazvať). Vďaka. emoticon
Отправлено в 29.06.12 21:39.
Dvakrát vďaka ! Janke za príspevok, a pánovi Miloslavovi za peknú modlitbu požehnania, ktorú som si odpísal.
Отправлено в 29.06.12 23:26.
Pred rokmi som bol v podobnej situácii ako píše Janka. V zamestnaní som mal kolegu, ktorého povahu som neznášal. Bol vždy namosúrený, keď som ho poprosil o nejakú láskavosť, maličkosť, tak iba odvrkol " spravte si to sám,veď aj vy to viete spraviť ! " Nebolo dňa, že sme sa nepohádali. Nakoniec som si pomyslel, že ho budem ignorovať. Jednoducho som si ho nevšímal, akoby ani neexistoval. Tak prešli dva týždne. Bolo to obdobie tesne pred Vianocami, a ja som sa pripravoval na sv. spoveď. Ale mal som problém s kolegom, tak prv ako sa pôjdem vyspovedať, musím sa s ním dáko pomeriť. Pomyslel som si : " Bože, Ty vieš , ako veľmi ho neznášam, nikdy by som mu nešiel v ústrety, ale aby som Ťa Bože, nestratil, len a len kvoli tebe sa s ním pomerím, bude ako bude. Tak som si kúpil dve krabičky cigariet, ktoré fajčieval, pekne som si ich zabalil a ráno som mu ich aj s prianím príjemného prežitia vianočných sviatkov odovzdal. To ste mali vidieť , to prekvapenie a tú vďačnosť.Tým dvom krabičkám cigariet sa tak potešil, ako keby som mu daroval bicykel, alebo auto.
Až teraz som mu v skutočnosti odpustil jeho grobianstvo. A nastala skutočná zmena medzi nami. Hoci naše cesty sa odvtedy rozišli, do dnešného dňa sme dobrí kamaráti . . .
Отправлено в 29.06.12 23:57.
Aj ja mám jedno požehnanie.
Bože prejdi cez tento dom, vezmi so sebou všetko zlé, závisť, pýchu, všetku biedu ktorá je v ňom a prosím Ťa, zanechaj tu svoju lásku, pokoj a veštky potrebné milosti. Amen.
Отправлено в 30.06.12 5:13.
Ďakujem, pán Jozef, za Vaše krásne svedectvo! Je tiež veľmi povzbudzujúce.
Отправлено в 30.06.12 14:20 в ответ на Jozef HORVÁTH.