Pieseň o hľadaní povolania, ovečky, a cesty...

Žiadna ovečka netúži domov tak ako ja..
a predsa nedarí sa mi cestu nájsť..
Pastier sa nedočkal pri rátaní zvonov tej stej..
Cenou za slabosť, čo zviedla ma od stáda von
je strach, že možno už sa nevrátiš -                 
a náruč Pastiera je zrazu nad slobodou ísť...

Tŕním, tŕním je čas, keď iba čakám
kedy známy hlas ozve sa, kadiaľ ísť..
Čo dala by som v tmách za Jeho tvár!
Je jediné, čo chcem.
Len ostať s Ním, ostať s Ním a môcť od úľavy plakať
že viac ma nepustí, viac ma nepustí...

Bolo mi príliš - uveriť, že máš ma rád
aj takú - keď za stádom nestačím,
keď srdce mýli sa a ostatné zdajú sa viac..

Žiadnu ovečku nehľadá Pastier tak ako mňa.
Nechal dodriapať sa bodľačím
a cestou na Golgotu niesol ma na ramenách..                 

Tŕním, tŕním sú Ti dni, keď sa Ťa zdráham,
keď miesto záchrany viem prosiť si len trest
a nevládzem sa hnúť uprostred vín
- vtedy jediné, čo chceš,
je túliť, túliť na hrudi malú, čo váha.
Tam sa uzdravím.

Tŕním, tŕním je mi žiaľ, keď nechápem, že ľúbiš,
že si prichystal miesto mi v objatí -
len odhodlať sa z krov Ti do dlaní..
Si jediné, čo mám.
Trónim, trónim na rukách a nesmelo si sľúbim,
že viac Ťa nezraním,
viac Ťa nezraním...

2014